Nechala som sa do toho padnúť, kvôli niekomu, kto hovoril, že ľúbi a miluje. Kvôli niekomu, kto sa len hral. Chcela som napísať, že je to len chumaj, ktorý mi zničil život, ale nemohla som. Po prvé, nebolo to tak, o život som prišla dávno pred ním a po druhé, aj keby mi ho zničil, mala som ho rada natoľko, že by som si to nikdy nebola ochotná pripustiť. Snažila som si predstavovať tie najhoršie situácie v ktorých som sa buď sama alebo s ním ocitla. Ako prosil o súlož, bol fakt ochotný spraviť hocičo a mne to lichotilo, rástlo mi s tým ego a pocit žiadanosti, aj keď tak ďaleko som to vtedy nepustila. Ako ma pár dní na to intenzívne ignoroval a tváril sa, akoby sa nič ani náznakovo nestalo. Už to nešlo len tak nechať prejsť, bola som v tom hlboko. Prosila som o slová a vysvetlenia. On mi rovnako vytrvale hovoril, že sa nič nedeje, že je všetko v najlepšom poriadku, aj keď som vedela a cítila istú zmenu. Jeho zmenu ku mne. Nedalo sa to neriešiť, nemohla som. Trvalo vyše mesiaca, kým sa dostal k slovám, zmysel to nemá, už je po všetkom. Len tak, zo dňa na deň. Cítila som sa ako využitá malá štetka, ktorá si prvýkrát dovolila milovať, samozrejme, toho nepravého. Ako sa presunula k výčitkám, vyhrážkam, prázdnym vetám, o tom, že sa už asi nikdy neuvidia, nikdy to nebude také, aké to bolo pred celou tou fraškou. A ako ju s posmechom vysmial. Áno, bola prislabá na to, aby to ukončila, prerušila s ním akýkoľvek kontakt, zároveň chcela dokázať, že raz môže byť aj lepšie a nakoniec, musela trpieť, za to, čo už spravila. Pol roka si pýtala vysvetlenia a on sa pol roka vyzúval z odpovedí. Flegmačil a ignoroval. Nevídavali sa, každý rozhovor cez net skončil tým, že sa pohádali nad nesmrteľnosťou zlatej rybky, nad smrťou ich NEvzťahu a nad tým, že aj tak ona nevie, čo chce. Bolo jej to jedno. Chcela a potrebovala odpovede. Potrebovala jeho.
Postupom času sa všetko vrátilo do normálu, normálu medzi nimi. Ticho pred búrkou, to však nevedela. Chýbal jej a myslela si, že sú si natoľko blízki, že im na sebe záleží. Flirtoval s ňou, a tak rátala s tým, že snáď mohol zmeniť názory, tie aj tak nikdy nie sú jednotné a jednosmerné. Nahrávala mu, on odbíjal a vyzeralo to akoby boli na najlepšej ceste k funkčnému vzťahu. Zašlo to do bodu, že sa spolu vyspali. V ich milovaní bolo cítiť všetko.
Túžbu, vášeň, dlhé čakanie,
vypočítavosť, nástojčivosť, nehu,
úctu....
Dokonca aj úctu. Slovo, ktoré tam zablúdilo len omylom, vlastnosť o ktorej nikto zo zúčastnených nevedel ako sa jej tam podarilo dostať. Prišlo to náhle a nečakane a rovnako aj odišlo. Nechránili sa a ona sa za pár chvíl dozvedela, že má vzťah a je mu strašne ľúto, ak má pocit využitia. Nechránili sa, ale dávali si pozor a nešli do konca. Aj tak, menštruácia jej meškala a ona, ona rátala s tým, bolo viac ako nepravdepodobné, aby sa niečo stalo, mierne stresy a slová v hlave: je to v poriadku, len pár dní, oni prídu... áno, nakoniec všetko dopadlo ako malo, avšak uvedomila si, nemohla by prísť za ním a povedať mu ,,som tehotná. Čakám Tvoje dieťa“. Tak to jednoducho nešlo, v ich vzťahu určite nie. Možno by jej povedal niečo múdre, podržal ju, pomohol nájsť riešenie, ale ako sa teraz spätne zamýšľala s múdrejšou hlavou, bol to vrchol nezodpovednosti. Rovnako mohol povedať aj, že mu je to jedno, že jeho to isto nebude, že má páliť do piči a jeho nechať na pokoji. Myslela si, že ho pozná, že tohto by nebol schopný, ale pri jeho slovných útokoch a čoraz častejších ignoráciach si nemohla byť istá. Nebavili sa o tom a ani nikdy nebudú. Bola pri ňom, keď končil s tabletkami, nepomáhala mu. Nenechal si a aj tak, takému človeku v jeho situácii môže pomôcť len podpora, dôvera a viera. To, že on sám chce. A teraz je so svojou súčastnou, ona našťastie bez bábätka a so skvelým človekom, Danielom. Na neho musí jednoducho zabudnúť, jednoduché to nebude, to vedela. Bála sa toho, čo nastane, ak ho niekde uvidí, on načrie do rozhovoru alebo čo bude, keď ich uvidí spolu s priateľkou.
Nemyslela na to. Nemohla si to dovoliť.
Až teraz prestával pôsobiť trávový opar nad mysľou, skombinovaný s množstvom tabaku, upokojujúcim čajom a všetkým, čo do seba posledné hodiny dostala. Stres a napätie jej znovu začalo padať na hlavu a paranoja ju pomaly, ale isto dobiehala. Nemala rada svoje paranoje a stavy. Ale naučila sa s nimi byť. Dan jej v tom pomohol a on jej stavy väčšinou zhoršoval. Prišla ku skrinke a vytiahla planto s liekmi, jeden-dva si hodila do hrdla a zapila troškou vody. Boli tri hodiny ráno, šanca zaspať bez nich takmer mizivá. Raz s nimi skončí, ale dnes si dovolí ešte noc s ním. Ľahla si do postele, s očami upretými do stropu. Myslela na chvíle, ktoré spolu prežili. Okamihy v ktorých sa jej zdalo, že prežíva svoje šťastie.
Preniesla sa do sna. Ocitla sa v posteli, Slnko jej pomaly začínalo vchádzať do izby a zozadu na sebe cítila jeho. Bozky a dych na jej krku, pocity vzrušenia priamo po prebudení. Ranné milovanie. Raňajky, káva, cigareta, on...všetko bolo nadherné, všetko bolo krásne, jednoducho také, aké môže byť len v xanaxovom sne. Lúčenie pri schodoch s istotou, poobedňajšieho stretnutia sa. Textovka s obsahom: myslím na Teba, neviem sa dočkať poobedia a ešte viac ďalšej spoločnej noci. Už to tu nevydržím. Zbláznim sa tým, ako ma týra Tvoja neprítomnosť. Boli si bližší ako dve najbližšie osoby a patrične to aj prežívali. Nie na vonok, ale vo vnútri. Chápali sa aj bez slov. Chápali aj to, že pre ostatných sú len dvaja praštení pakovia, ich to však vonkoncom netrápilo. Mali to, čo mnohí nikdy nenájdu, lásku v pravom zmysle slova, človeka, ktorý aj keď nechápal, povzbudil a podržal. Oporu. Niekoho, kto toleroval výkyvy ich nálad a nebúchal si hlavu o dvere pri každom nepodarenom výstupe. Toho, kto sa pri hádke len zjavil, obajal, pohladil so slovami, to sa spraví a všetko bolo zrazu iné. Nie bezproblémové a ani jednoduché. Len krajšie. A nie také čierne. Bola to druhá strana jej prenádherného pseudovzťahu, ktorý sa rozhodla v tú noc ukončiť. Len poslednýkrát nanovo prežiť. Nevidela mu do tváre, až kým jej nepriniesol na večeru k stolu omeletu so šunkou a neusmial sa na ňu. Bol to Daniel.
Svet sa prestal točiť. Ľudia v hre prestali dýchať a sen náhle zhorel. Nikto nechápal...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár