Ráno. Čaká na dohodnutom mieste. Mešká. Sadne si k stolu, objedná, vytiahne cigaretu a vracia sa v spomienkach dozadu... Na časy, keď sa do tohto sveta zamotala sama... Niektorí by povedali, že za to mohli pokazené vzťahy a vplyv chalanov, s ktorými kedysi bola, ale ona nie.
Vie, že to bola hlavne jej chyba, jej vina a rovnako jej zlyhania. Vie to. Nikdy za to nevinila nikoho iného. Ani bývalých, ani dílerov, ktorí jej dávali na dlh, ani psychiaričku, ktorá jej predpísala prvé lieky, ani okolie, ktoré jej lieky dodávalo, keď už psychiatrička nebola ochotná. A rovnako neobviňuje ani týpkov, ktorým rozťahovala nohy, kvôli fetu. Neobviňovala ani rodičov, ktorí si celý čas nič nevšimli a ani okolie, že ju nechalo padnúť. Bola to najmä jej vina a ,,šťastie“ že sa ocitla v ,,správnom čase na správnom mieste“...
V mysli sa jej prelievalo množstvo myšlienok, okamihov, situácií... Ako bola párkrát s nimi vonku a ponúkli jej šluka, brala to ako nič, vyskúša a hotovo, skončí skôr ako stihne začať... Zachutilo, ale ovládala sa... Chata, prešiel dlhší čas...zišla sa tam celá partia, nedokázala povedať nie...Zrazu na ňu začalo padať plno problémov, a aj keď si povedala, že to nebude ďalej pokúšať, videla v tom jediné východisko. Robila chybu, za chybou. Jednu väčšiu ako druhú a takto narastalo stále ďalej. Už musela. Stále a dookola. Zabehnutý kolobeh. Keď nebolo zelené, brala čo bolo. Kým mala peniaze, bolo to fajn, ale keď s tým musela na pár dní prestať...absťáky, fleshe, dojazdy, paranoje. Noci, počas ktorých namiesto spánku ležala na posteli alebo zemi a mala chuť rozškrabať stenu, samu seba...prvá návšteva u lekárky, na nič sa nepýtala, jednoducho jej predpísala tablety, že jej to pomôže na spánok, utlmí ju to...ako sa konečne aspoň trochu vyspala, cenila tých pár hodín v kľude... ďalší prestrih...ako ju pritláča k stene, seba k nej a v ruke drží peniaze. Ako sa mu odovzdáva pre pár drobných, pre ňu tak dôležitých. Ako potom plače vo vani, žiletka pohodená vedľa. Prišla na to, že stratila samu seba, svoje hodnoty, zapredala sa a oni ju len využili, a vlastne celú situáciu. Nechala si to, kvôli droge.
Rozhodnutie, že skončí s týmto štýlom ,,života“ a ako do neho na druhý deň znovu padá...ako už večer nedokáže plakať, pretože prestáva cítiť, pretože už cíti len prázdno...ako sa stáva živou mŕtvolou... šukanie pre peniaze, pastilky, fet, spodina, jediná istota sa pre ňu stala hudba... dávala jej silu prežiť, nádej veriť, že všetko nie je natoľko zlé, ako vyzerá...
ako raz takto sedela v krčme a prisadol si k nej chalan...v očiach mal niečo zvláštne...bolesť, skúsenosť, snahu pomôcť, trpký úsmev? Nevedela... chápal, že sa nechcela rozprávať, tak tam len sedeli a fajčili. Spýtala sa ho či mu nemôže nejak pomôcť, načo sa na chvíľu zarazil a usmial... vyrozprával jej teda svoj príbeh. Bol na tom podobne a netvrdil, že je z toho vonku. Z toho človek nebude vonku nikdy, ale on sa pokúšal stať lepším človekom. Mali podobné názory....
Skúšala s tým skončiť, najprv kvôli nemu... podarilo sa...Osud dal ďalšiu lekciu a on od nej odišiel, nechal ju len tak, samu a ona do toho spadla znova... uvedomila si, že sa ju snažil prevychovať, ukázať jej iný smer a nezáležalo na tom, že teraz s ňou nekráča... má seba krát dva a časť z neho, časť, ktorú v nej zanechal bez toho, aby o tom vedel...Padala, ale podarilo sa jej z toho dostať, vďaka nemu, vďaka sebe...
A teraz tu čaká na ňu, na sestru, od ktorej odišla kvôli drogám...ktorá odišla od nej, ale bolo jej odpustené. Nezopakuje jej chybu a nenechá ju utopiť sa. Bude jej anjelom, pokúsi sa jej pomôcť. Ako on pomohol jej. Na jeho pamiatku...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár