Uvedomme sa...

Mám šťastie.
Aj v nešťastí.

Je to v tom, ako sa na to pozeráš.
Ak dokážeš nájšť nejaké pozitívum v najnegatívnejšom zážitku, možno to tak jednoducho malo byť, aby ťa to posilnilo, naučilo niečo nové a posunulo ďalej..

Niektoré zážitky menia ľudí na nejaký čas, iné navždy. Každý reagujeme inak. Každý máme svoju formu genetického vybavenia so senzormi, ako na čo reagovať. Ale vyvíjame sa, starneme a učíme sa.

Elita z chýb iných, zvyšok z vlastných. Myslím, že zvyšok tvorí drvivá väčšina.
Keď sa popálime, nabudúce budeme opatrnejší...
Keď sa prejeme, nabudúce si naložíme menej...
Keď sa opijeme, nabudúce nebudeme miešať...

Malo by to tak byť. Ale NIEKTORÍ sme nepoučiteľní. Neustále opakujeme tie isté chyby aj keď vieme, že robíme zle. Nejde to inak. Musíme...

Viem, že niektoré z vecí nemienim opakovať. Nechcem. ale príde deň, spraví BOOM a bude to tu znova, možno ešte horšie. Nemám istotu. Istotu, samu v seba, ani neviem, kedy som ju stratila. Som sebavedomá, schopná niesť zodpovednosť za svoje činy (keď musíš, tak musíš) ale niekedy sa mi do toho nechce.

Príliš sa bojím, že zlyhám. viem, že keď spadnem, znovu sa postavím a pôjdem ďalej, ale netuším koľkokrát to ešte dokážem dookola.

Každý pád bolí, niektoré viac, iné menej
Po každom páde sme silnejší. formujú nás...

Mali by sme byť vďační, ale často iba nadávame na život, na osud a sami seba sa pýtame ,,PREČO PRÁVE JA??" Jednoducho, PRETO....si vyvolený, môžeš dokázať, že si schopný vyťažiť z minima maximum....
Je neopísateľný pocit, ak sa to podarí....

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu