Mŕtvi, a pritom živí.
Hlúpi, ale istým spôsobom primúdri.
A nešťastní, vo vlastnom šťastí.
Užívajúc si chvíle nešťastia, lebo vzápätí dorazí šťastie,
Nechápajúci osobnostné chápanie.
Len súhra zmätených slov.
Žiadna romanca.
Žiaden happyend.
Žiaden pokus o útek.
Žiadne postavenie sa problému.
Lietame v tom všetci, len si to nechceme pripustiť.
Lietame v tom bez toho, aby sme si to vybrali.
Lietame v tom úplne zadarmo.
Nie. Sme jeho dlžníkmi.
Naopak, on ostáva jediným našim.
Zamotali sme sa do hry, ktorá za to nestojí.
Ktorá nekryje vlastné náklady.
Ktorá má mizivú šancu byť vyhratá.
Ktorá aj tak nakoniec skončí smrťou.
Ktorá sa volá život.
A cesty späť už niet.
Môžeš kráčať, kam len chceš.
Vždy dorazíš na miesto, kde sa to začalo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár