Starcove ruky

Starcove ruky nie sú hebké ako ruky dieťaťa.
Jeho ruky tvrdú kožu majú
a z minulosti si veľa pamätajú.
Jeho ruky neoddychovali,
ale na poli pracovali.
Aj v tých najväčších horúčavách bol starcov chrbát ohnutý
a jeho ruky zamestnané.
Ak by nepracovali, nebolo by chleba
a chlieb bolo VŽDY treba.
Morili sa prácou a pracovali stále,
veď museli kŕmiť ženu i deti malé.
Práce bolo vždy nadbytok
a bol z nej veľký úžitok.
Ruky uživili celú rodinu
a ak bola dobrá úroda, mohli si dovoliť hostinu.
Na budúcnosť museli myslieť aj v takých chvíľach,
a preto, aby boli zásoby, robili, čo bolo v ich silách.
Pracovali od rána do večera, zo dňa na deň.
Ráno už pred slnkom vstávali
a neskoro večer si líhali.
A často starcovi po ťažkej práci prebleslo hlavou:
, , Nespravodlivosť! Jedni majú všetko a druhí sú holí.
Zo zeme zbierajú i malú štipku soli.”
Napriek všetkému starcove ruky každé ráno pracovali
a niekedy to bývala práca veselá.
Tú radosť z práce by ani najbohatšie hlavy nechápali.

Ten, kto má všetkého veľa, sa takej práci smeje.
No pri tých rukách panuje heslo:
, , Kto nepracuje, nech ani neje! “

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu