,, Rose, prosím ťa, poď teraz so mnou. Ideme si po nejaký nápoj a pôjdeme sa prejsť. Súhlasíš ?"
Povedal to tak nádherným, tlmeným hlasom, že som sa zmohla iba na súhlasné prikývnutie.
Ako sme sa spolu prebíjali stovkou ľudí, ktorí sa medzitým vrátili zvonku, začalo mi dochádzať, čo sa to vlastne deje, keď som v Oscarovej blízkosti. Cítim sa bezpečne, tak krásne, tak, akoby som Oscara poznala vždy a mala som naozaj čudný pocit, že pri ňom strávim celý svoj život. Chcela som byť pri ňom naveky, priala som si, aby táto chvíľa nikdy neskončila, aby sa zastavil čas a nikdy sa nepohol vpred. Napriek tomu, že tam s nami bolo niekoľko desiatok ľudí, cítila som, že sme tam sami. Sami v našom vlastnom svete. Nedokážem si vysvetliť tento pocit a to, že prišiel práve teraz. Nikdy predtým som tento pocit pri Oscarovi nezažila, až dnes a nesmierne sa mi páčil. I pocit, i Oscar.
Bola som prekvapená, že Oscar sa spokojne usmieva, keď som sa vytrhla z môjho prežívania tej krásnej chvíle a opäť som mala pocit, že Oscar vie, o čom som premýšľala. V tej chvíli som si dokonca priala, aby ti vedel.
Nakoniec sme sa dostali k nášmu cieľu.- do kuchyne, kde pripravil nejaký neurčitý drink pre oboch. Bolo mi jedno, koľko alkoholu v ňom bude, keďže nás čaká prechádzka vonku v mraze, padne iba dobre na zahriatie.
Oscar mi bez slova podal pohárik, znova sa na mňa tak krásne pozrel a tak som nebola schopná mu poďakovať , vzal ma za voľnú ruku a viedol smerom ku dverám.
Vonku sme neprehovorili ani slovo niekoľko minút, až napokon Oscar prerušil ticho.
,, Tak , Rose , zlatko, ako sa ti zatiaľ páči oslava ? Môžem pre teba niečo urobiť ?"
Opäť mi ukazoval jeho niekedy prehnanú starostlivosť o mňa.
,, Ďakujem, zatiaľ sa mi veľmi páči všetko, je to tu dokonale zorganizované, sama by som to lepšie nespravila." A žmurkla som na neho na znak, že to bol vtip. ,, Nič mi teraz nechýba, nemusíš sa obťažovať, som spokojná. Ja pre teba môžem niečo urobiť ?"
Zamyslel sa na niekoľko sekúnd, pozrel sa na mňa očami, ako by mal niečo za lubom a ja som znervóznela. Tušila som opäť, čo bude nasledovať.
,,Vlastne môžeš. No skôr to spravím ja pre nás oboch, kým ešte môžem. "
A pomaly sa začal nakláňať ku mne , k mojim perám. Objal ma okolo pása, druhú ruku si uvoľnil tak, že odhodil pohár, ktorý v nej zvieral a chytil ma nežne za vlasy. Dýchal zhlboka, pravidelne, cítila som, že sa chveje. V tej chvíli som zabudla nq existenciu všetkého, i tú svoju. Vychutnávala som si Oscarove sladké pery plnými dúškami. Jeho bozk bolo to najneuveriteľnejšie, čo sa mi doteraz stalo. Znova som si priala , aby sa zastavil čas, chcem tu s ním zostať celý svoj život. Prajem si cítiť jeho pery každú jednu sekundu, čo príde. Chcem aby bol môj a len môj. Toto je moja najväčšia túžba. ,, Oscar, ľúbim ťa", vravelo jemu a mne samej celé moje telo a celá moja duša.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár