No začal rozprávať.
,, Rose, ďakujem, že si mi dovolila pobozkať ťa. Tak nádherný pocit som ešte nezažil. Verím a viem, že už pri nikom nezažijem. Okrem teba."
V tom momente som sa rozhodla povedať Oscarovi, čo sa so mnou deje. Otvorila som ústa a chcela som začať rozprávať, no Oscar zdvihol ruku, aby ma umlčal.
,, Rose, nechaj ma hovoriť , prosím. Viem, čo mi chceš povedať, pretože to cítim velmi silne. Rose, musím ti niečo dôležité povedať, zaiste ťa to nepoteší, preto ti chcem vopred oznámiť, že nemám na výber. Tvoje city sa skutočne prehĺbili a ver mi, že i moje city k tebe sú veľmi silné. Silnejšie , než si dokážeš predstaviť. Je tomu tak, odkedy som ťa prvýkrát zazrel. Keď si kráčala chodbou v škole do svojej triedy. Hneď som vedel, kto si a čo pre mňa znamenáš. Ľúbim ťa celým svojim srdcom a celou svojou dušou. Keby som ti ju mohol dať a byť s tebou, neváhal by som ani sekundu. No realita mi nedovolí s tebou byť. Nemôžem ti povedať prečo, no veľmi chcem, aby si to vedela. Rose, prosím, nesnaž sa zisťovať, prečo je to tak, no nemôžeme byť spolu, i keď je to to jediné, čo som si prial, odkedy ťa poznám. Veľmi ma to mrzí. Prisahal som sám sebe, že ťa nikdy nezraním a vždy ťa budem chrániť, ale práve som ťa zranil a je mi to neuveriteľne ľúto, anjelik, ale tak ako som povedal, vždy budeš pod mojou ochranou. To ti sľubujem. Rose, nezabúdaj, ľúbim ťa nadovšetko. Spomeň si na to každé ráno, keď sa budeš prebúdzať i každý večer, keď budeš zaspávať, budem stále s tebou, v snoch o mimo nich."
Nedokázala som zo seba dostať jediné slovo. Nevedela som , či sa mám smiať, či plakať. Nemohla som prísť na to, či to, čo mi Oscar práve povedal, je dobré alebo zlé. Jediné, čo som vedela a čo som cítila je to,že som sa znova dostávala do stavu odpadnutia. Tentokrát ale Oscar nepodišiel bližšie, aby mi pomohol predísť úrazu.
,, Rose , musím ísť. Iste sa uvidíme v škole. Choď , prosím ťa, dovnútra, späť na oslavu a tam ťa osloví jeden môj kamarát a zavedie ťa v bezpečí domov. Prosím ťa, uži si to tam ešte, zabav sa a pozdravuj sestru, ak tam stále bude. Maj sa krásne, dobrú noc. "
A odkráčal. Precitla som sediac na zemi. Postavila som sa rozhodnutá ísť odtiaľto domov sama. Potrebujem premýšľať o udalostiach dnešného večera a v prítomnosti niekoho druhého by som toho nebola schopná.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár