Rozmyslala som, ci sa vydat alebo nevydat tou cestou, ktorou som chodievala tak casto. Uz tam predsa nebola. A slapat si novu sa mi nezdalo priam lakave.
Co ak bude ina ? Coak bude mat nejake zvlastne zakruty a tocky ktore ta stara nemala ? Co ak ju vyslapem zle a dostanem sa niekam uplne inam ? Alebo co sa stane, ak v polovici cesty zistim, ze v okoli mojho stareho chodnika niekto vybudoval novy, mozno uz lepsi a vyslapanejsi, dokonca mozno asfaltovy ( ! ) , ktory by skrizil ten moj...
Vzapati som zacala uvazovat o vyzname asfaltovych chodnikov...Ako moze clovek vediet, ze prave toto je ta cesta, ktorou sa chce dennodenne uberat ? Preco sa tak rozhodne bez toho, aby uz vyslapane dielo proboval a proboval kazdym dnom? A co ak po par prechadzkach zisti, ze ten asfaltovy chodnik, co si tak pracne budoval, je uplne na nic a ze ho uz nikdy v zivote nepouzije.
Lebo nechce. Lebo sa stalo uz mnoho veci. Mnoho veci, ktore jeho nohy uz nikdy nezavedu na stare zname miesta.
Nohy nie...
...ale myslienky ano. Tie sa budu neustale vracat a skumat, kde sa po ceste chodnikom stala chyba.
Nabuduce si clovek, co je zlozeny nielen z myslienok a noh , ale aj zo spomienok, citov a skusenosti, velmi dobre rozmysli ci zacat asfaltovat zacat alebo nezacat...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
zemina
27. 1.januára 2008 15:08
A presne o tom to je.. maloco mozes do bodky predvidat, tazko vies ktora cesta je uplne spravna..a preto clovek stale skusa, pouca sa, par krat sa popali, niekedy sa popali viac.. to su tie zivotne skusenosti..z ktorych po dlhsej dobe mozme cerpat..ale spravna cesta vlastne nie je ziadna, vsade plati ten zakon so sinusoidou..
2
Súhlasím s Gabikou
A myslím že život by bol veľmi nudný keby sme presne vedeli čo môžeme od ktorého chodníka očakávať...
A myslím že život by bol veľmi nudný keby sme presne vedeli čo môžeme od ktorého chodníka očakávať...
3
Mas pravdu len dodam ze nova cesta sa neda zhotovit tak isto ako stara lebo tam vzdy bude nieco ine co nebude indenticke zo starou cestou....
Napíš svoj komentár