sa moja veľmi dobrá kamarátka zamyslela takto:
Lui74,
ja mám kávu nesmierne rada. To je jasné, ale celkom nesúhlasím s obsahom hlavne s vetou : Práca, peniaze a spoločenské uznanie sú len šálky. Dobre, peniaze áno, ešte aj to spoločenské uznanie, ale práca v žiadnom prípade. Už som ti to určite vravela, no pre istozu ešte raz. Ku šťastiu vedú 2 veci: láska a sebarealizácia.
Láska je prchavá a hlavne nezávisí iba od teba, vždy závisí ešte od druhej strany a tým nikdy nie je celkom istá.
Sebarealizácia je však dosť podstatný a záchytný bod. Nemusíš zarábať milióny, ale keď ťa tvoja robota baví, robíš ju dobre a vidíš výsledky, to je ono. Na tom nie je nič zlé, vôbec nejde o kariérizmus alebočo.
Posúdte sami, či má pravdu alebo nie.
Jasná je však jedna vec: ona vo mňa verí i vtedy, ked ja strácam vieru. Vidí priamo do mňa a mne stačí uvidieť ju, aby mi bolo lepšie. Dôkazom toho sú i tieto jej slová:
Lui, neboj. Zrejme síce nebudeš žiť tak transitne a spontánne ako budem zrejme žiť ja, ale som si istá, že si velmi dobre uvedomuješ, ako byť šťastný svojím spôsobom....carpe diem!!!
Moji pritelia sú oporným stlpom, ktorý mi dáva silu žiť tento život, užívať si kávu a nestarať sa o šálky, z ktorých túto kávu pijem...
Lenže teraz viem, že moje 2 najlepšie kamarátky odchádzajú na celý semester preč - jedna do Španielska, dalšia do Nemecka.
Na jednej strane sa veľmi teším, lebo zažijú krásne chvíle na úžasných miestach. Na strane druhej: neviem, čo budem bez nich robiť a ako dopadnem.
Budete mi chýbať!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár