Byť blogerom je ... aké vlastne ?

Som blogerka niekoľko rokov. Začínala som na blogoch Pravdy. Vypísala som sa a s blogovaním som na čas skončila.

Pred pár mesiacmi ma kamoška vyprovokovala. Písala mi , že naša blogová scéna upadla. Ona, čo blogy hltá na dúšky, čo ma priviedla k blogovaniu... ona sa prejedla blogov ?

Nie, omyl, neprejedla! Nie je čoho. Písala, že zúfalo sa prepletá cez Sme, Pravdu, Atlas , Birds.......... a keď nájde jeden dobrý blog denne, tak je to veľa.

Hmm, to je výzva. Zalovila som v hlave, ako to vyzerá s námetmi. Čo sa za tie roky uložilo, čo sa dá spracovať, stvárniť, vytesať do sochy večnosti... :o)
/ srandy, srandičky, pasti, pastičky /

Skrátka a dobre, mám na to, byť blogerka? Viem nielen písať, ale aj komunikovať s ostatnými? Mám trpezlivosť čítať cudzie články? Podľa mňa to všetko k blogovaniu patrí.

Porovnávam najskôr, čo sa deje na blogovej scéne. Páčia sa mi mladí na Birdzi, to priznávam otvorene. Bystrí chalani, pohotové babeny... dostali ma Tajné správy, elegantne vymyslené.

Na Atlase ma baví vkladať fotky do článkov, spestrí to videnie, rozjasní zmysly. Zábavka.

Na SME je blogerov ako maku, dav ma okamžite vypudil. Vypálila som odtial ako namydlený blesk.

inde... ale nebudem prezrádzať. Priveľa vidím. Hneď mi je jasné, kto je favorit / favo-riť /, kto je osobnosť, / pseudo-osobnosť / , spolky - čertove volky , skryté nepriateľstvá ... vidím drzáňov, samozvaných šéfov, dokonca aj rôznych úchylákov človek zažije.

To všetko blogerka riskuje, keď vstupuje do virtuálneho sveta blogov a túži zažiariť na blogom nebi. Nie najjasnejšie, to ani náhodou. Večnú žiaru úctivo prenechávam Veľkým Hviezdam.

Žiariť tak jemnúčko, blikavo, nevtieravo...

tak lúbivo lúskavo liturgicky

tak ako - lu lu li -

 Úvaha

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu