Stále sa mi smeješ, že sme ako škrečkovia, čo znášajú celú jeseň a leto do komory. Komora preplnená vínom a nakladanou kapustou, sa tlačí o flek so zemiakmi, mrkvou a petržlenom. Babička zhŕňa, dedko zhŕňa, občas aj my mladší, sme rodina hrabošov poľných.
Keď slávnostne vrazím do polievky zápražku a odstavím ju, zahrám sa na šéfkuchára. Na masle podusím malý kúsok lososa, k nemu vymiešam na jemnúčko zemiakovú kašu s ozajstným maslom a mliekom a na záver urobím omáčku zo smotany, črievkového syra a bujónu, dochutenú mrazenou petržlenovou vňaťkou a korením. Jedlo rýchle, ale na tanieri naukladaná ľahúčka zemiaková baba, maslová s cibuľkou a citrón na červenom chrumkavom losose pôsobí priam kráľovsky. Vôňa smotanovej omáčky dodáva naservírovanému jedlu skutočnú gráciu.
Usmievaš sa, oceňuješ jedlo pohľadom a ku mne lietajú iskry, skoro zabudnuté... ledabolo opretý o kuchynské dvere.
Sadáme si za stôl, ja spotená, strapatá a červená. V kuchynskej zástere od Tvojej mamy. Ty sebaistý ako vždy, dlhé vlasy zastrčené za uchom, aspoň v tom sme rovnakí...
Dobrú chuť! hovorím a naberám polievku, hustú, horúcu, mäsko sa samé odlupuje od kosti. Trošku z klobásky a mrkvu na tanier, tak akurát, aby ostalo miesto v žalúdku na druhý chod. V duchu sa modlím za polievku .
Dochucovanie obrovských hrncov je náročné a niekedy je polievka nemastná-neslaná. Chute sadnú na druhý deň, najlepšie chutí na tretí...
Dobrú chuť, vyzerá to fantasticky.
Jedlo je horúce, dívaš sa na mňa, akoby si ma videl prvýkrat, spaľujúcim pohľadom, zrazu nemám chuť jesť, je mi teplo... skladám si zásteru, zabudla som na ňu a idem si prezliecť tričko, v izbe si prečešem vlasy a nabalzamujem pery. Môj zlozvyk.
Vraciam sa spokojná, napätie zmizlo.
Aj ty vyzeráš spokojne.
Pravda našich materí, že láska ide cez žalúdok?
alebo sme dostali druhú šancu...?
Opatrní ako puberťáci na prvom rande
Nezopakovať znova tú istú chybu...
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
hobbitka
31. 3.marca 2009 19:31
naozaj dobré opisy... great
Napíš svoj komentár