/Ľudovít XIV: „Kráľ Slnko", vznešene sa obliekal, vybudoval zámok Versailles, nazýval sa „ Štát to som ja "/
zomrel tak , že šlapol pri tanci do hovna.
Skúšala som to vykopať na Googli, googlila-nenašla, ale našla som fakt naturálne názory na barok... /link na konci článku/, naturálnejšie , ako sa sluší a patrí , ale zrejme budú pravdivé.
Zoberú ilúzie...varujem citlivé duše, požieračky romantických filmov, hrozí brutálna strata ilúzií a následná depresia, spojená so sebaľútosťou, prejedaním sa , bulímiou ...ale to som trošku odbočila
Teda aby sme sa rozumeli, moji milí
V čase svojho rozkvetu, teda za čias Ľudovíta XIV., okolo r. 1682 Versailles nebol iba zámok, bolo to samostatné mesto, kde v tej dobe žilo okolo 20 tisíc ľudí / 6 tisíc príživníkov na kráľovskom dvore , 6 tisíc ich sluhov a 8 tisíc členov vojenskej posádky...parazitizmus ako dnes , nič nové pod slnkom/.
20 tisíc ľudí pokope a predstavte si , že nebola verejná kanalizácia. Nočníky sa vylievali z okien priamo na ulicu . Musel tam byť nehorázny smrad. Preto cholery, mor a iné vyhladzovacie čistky...
Historici kanalizácie sa prikláňajú k názoru, že hlavná mestská kanalizácia so zberačom bola vybudovaná oveľa neskôr, napr. Pražská kanalizácia postavená v r.1895-1906.
Netúžim osobne cestovať v čase.
Predstavte si ten hrozný smrad, špinu, výkaly a blato ! ! !
Cesty neboli vydláždené. Dvory neboli vydláždené. Všade bolo blata až po uši. V čase dažďov a keď sa topil sneh, sa blato valilo po uliciach...
Zablatení, špinaví ľudia. Smradľaví ako bezdomovci demokracie.
Nebola tečúca teplá voda. Dobré mydlo neexistovalo. Neboli čistiace prášky na riad, na mastnotu, na špinavé škvrny.
Nebola zubná pasta! ! ! Predstavte si svet bez zubnej kefky a pasty.
To nehovorím o intímnej drogérii pre ženy a ich dni...
Neboli dezodoranty ani ozónové diery, no pre šľachtu boli špeciálne vyvinuté parfumy, aby prekryli vôňu smradu. Šľachta mala aj iné vychytávky. Paličky do vlasov, ktorými sa škrabali v zložitých natupírovaných účesoch. Mali vši, chytráci, neumývali si hlavy a aby to prešťali, škrabali sa pri hodovaní v hlave.
Šlachtičné v tesných korzetoch, scvaknuté na polovičnú šírku ako dnešné babeny ledva dýchali... chúďatá, omdlievali jedna radosť z nedostatku vzduchu.
Sukne obrovských rozmerov nadúvali kovové obruče. Kto vie, koľko taká paráda vážila.
A ešte posledná zákerná otázka:
Ako dáma v korzete a kovových obručiach išla na WCko ? :o)
» grupac.blog.sme.sk/c/76185/Ecce-ho...
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
1
petika
23. 3.marca 2009 12:34
ano ano.. raz som citala jednu taku knihu, ani neviem ako sa volala.. a bolo tam presne toto opisane.. za vsetkou tou pompéznosťou a nonšalantnosťou je niečo cítiť
2
Už som o tom čítala. No to čo je dnes pre nás samozrejme,vtedy to tak nebolo. A to čo bude o 200rokov samozrejmé pre ľudí v budúcnosti, tak dokážeme žiť i bez toho a nepociťovať to až tak...ale zaujímavé info
3
zvláštne, pustiť si geniálnu barokovú hudbu a predstaviť si pri tom úzku uličku plnú pochybných existencií a ešte pochybnejších hromádok biomasy...
5
No neboli zaostalí? Takí Rimania mali kanalizáciu už dávno a aj všetko vydláždené, žiadne blato. Pre porovnanie, Rímska ríša zanikla v roku 476.
Napíš svoj komentár