Slovo asertivita pochádza z latinského slova "asercio" resp. z anglického slova "to assert", čo znamená "tvrdiť, požadovať".
Autorom asertivitívnej komunikačnej metódy je Američan Andrew Salter, ktorý tento pojem použil prvý raz v roku 1949. Učil spontánnym reakciám, primeranému prejavu emócií, primeranému vyjadreniu prianí a požiadaviek, umeniu trvať na svojich požiadavkach a tiež schopnosti povedať "nie". Zároveň však za najväčšie víťazstvo považoval kompromis, uspokojujúci všetky strany.
Skutočná asertivita je nástroj na odstránenie manipulácie a extrémnych foriem správania, akými sú pasivita a agresivita.
Pojem "asertivita" nie je chápaný vždy správnym spôsobom.
V pokrivenej verzii je asertivita chápaná ako nástroj na tvrdé presadenie seba a vlastných cieľov. Neoprávnene sa považuje za akési synonymum neohľaduplnosti a agresivity, aj keď jej skutočný význam je pozitívny (v roku 1966 autori Wople a Lazarus jednoznačne odčlenili pojem asertivita od pojmu asertivita). Tvorí popri agresivite a pasivite tretí spôsob medziľudského správania sa. Asertivita znamená dávať priestor nielen svojim názorom, predstavám, ale aj cudzím. Je spojená s pozitívnym videním druhých a s umením načúvať. Asertívny človek spája svoju sebaúctu s úctou k druhým.
Riešenie konfliktov: živočíšni predkovia človeka používali k riešeniu konfliktov dva prostriedky - boj a únik. Človek pridal nový prostriedok - verbálnu komunikáciu a napokon i asertívne riešenie situácií a konfliktov tak, aby z konfliktu neodchádzala ani jediná zo zúčastnených strán porazená.
Asertívnym riešením konfliktov sa eliminuje agresivita i pasivita. Obidva tieto spôsoby správania sú späté s porušovaním práv jednej zo strán: agresívne konajúca osoba porušuje práva iných a pasívna osoba sa vlastných práv vzdáva. Asertívne konajúca osoba rešpektuje práva svoje i iných. Asertivita odstraňuje riešenie situácií spôsobom, pri ktorom niektorá zo strán prehráva. Takéto riešenia sa javia ako neperspektívne, pretože rovnováha je dočasná a vo chvíli, keď víťaz stráca čo i len na chvíľu svoje sily, musí rátať s odvetou.
Asertívne riešenie konfliktov vedie k:
* k sebapresadeniu,
* k vnútornej spokojnosti,
* k spolupráci,
* k rozvoju priateľstva,
* k pocitu spolupatričnosti,
* k uspokojeniu potrieb všetkých zúčastnených.
* k ovladaniu sa
Manipulatívne správanie: neasertívne správanie býva zväčša aj manipulatívne. Manipulatívne správanie sleduje cieľ skryto a nepriamo. Je veľmi často neuvedomelé, osvojené vďaka výchove a z nej vyplývajúcich pocitov úzkosti, ignorancie a viny. Jeho základom je niekoľko výchovou vštepených neasertívnych povier. Na odstránenie neasertívnych povier boli sformulované základné asertívne práva, ktorých aplikácia prostredníctvom asertívnych komunikačných techník odstraňuje manipulatívnosť z vlastného správania voči iným a zamedzuje tiež účinnosti manipulatívneho správania iných voči nám.
Zmena neasertívneho správania a tréning asertivity: neasertívne správanie je možné zmeniť na asertívne. Takáto zmena správania vedie predovšetkým ku zvýšeniu kvality života človeka, ktorý sa pre zmenu rozhodol, ale stáva sa prínosom i pre jeho okolie.
Jedným z možných riešení je nasledovná postupnosť krokov:
1. pochopenie neperspektívnosti neasertívneho správania
2. osvojenie si filozofie asertívneho správania sa
3. dôkladný a vytrvalý nácvik situácií s uvedomením si asertívnych práv a s využitím rôznych asertívnych komunikačných techník
4. prerastanie asertivity do zautomatizovaného (neuvedomelého) ľudského správania sa
Asertivita je pre všetkých zúčastnených výhodnejšia než manipulatívnosť a jej zaradenie do komunikačnej výbavy vyplýva i z priaznivej spätnej väzby.
Spočiatku sa tréning asertivívneho správania využíval len v klinicky orientovanej praxi. Počnúc sedemdesiatymi rokmi sa začal vyvíjať i smer zameraný na zlepšenie sociálnej komunikácie v prostredí neklinickej populácie.
Asertívne právo: je každé z desiatich základných asertívnych práv, ktoré sformuloval autor Manuel J. Smith. Tieto práva sa vyučujú ako súčasť rozvoja osobnosti na odstránenie neasertívneho, manipulatívneho správania z medziľudskej komunikácie.
Asertivita je popri agresivite a pasivite tretí spôsob medziľudského správania. Je pre všetkých zúčastnených výhodnejšia než manipulatívnosť a jej zaradenie do komunikačnej výbavy vyplýva aj z priaznivej spätnej väzby.
Asertívne práva vyplývajú z práva každého človeka rešpektovať jeho ľudskú dôstojnosť, slobodu a právo mať svoj názor a slobodne sa rozhodovať.
Desať základných asertívnych práv: formuloval M. Smith v knihe "Keď poviem nie, cítim sa previnilo"
1. Právo sám posudzovať svoje vlastné chovanie, myšlienky a emócie a byť za ne sám zodpovedný.
2. Právo neponúkať žiadne výhovorky, ani ospravedlnenia vysvetľujúce tvoje správanie.
3. Právo sám posúdiť mieru zodpovednosti za riešenie problémov ostatných ľudí.
4. Právo zmeniť názor.
5. Právo robiť chyby — a byť za ne zodpovedný.
6. Právo povedať ja neviem.
7. Právo byť nezávislý na dobrej vôli a mienke iných.
8. Právo robiť nelogické rozhodnutia.
9. Právo povedať ja nerozumiem.
10. Právo povedať je mi to jedno.
Asertívne práva slúžia ako prostriedok na ochranu práv a dôstojnosti jednotlivca v prípade manipulácie. I keď samy o sebe nie sú návodom na správanie, sú filozofickým základom asertívnych komunikačných techník, ktoré vedú k priamej, otvorenej a slobodnej komunikácii, k zachovaniu si sebaúcty a pôsobia kontramanipulatívne.
Asertívne komunikačné techniky sú formy medziľudskej komunikácie, ktoré nie sú ani agresívne ani pasívne, sú charakterizované asertívnym správaním, t.j. umožňujú primeraným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby v interakcii s inými ľuďmi.
Asertívne správanie je jasné, priame, snaží sa vyjadriť to, čo chce, aby druhí pochopili.
Komunikácia v psychológii je sociálna interakcia, pri ktorej sa verbálne alebo neverbálne odovzdávajú informácie; konkrétny spôsob komunikácie, dorozumievania sa, označujeme pojmom komunikačná technika. Ako zručnosť označujeme schopnosť použiť komunikačné techniky v príslušnej situácii.
Asertívne komunikačné techniky a zručnosti sú formy medziľudskej komunikácie, ktoré nie sú ani agresívne ani pasívne. Patria ku kontramanipulatívnym technikám. Účastník asertívnej komunikácie, keďže chce, aby boli rešpektované jeho záujmy, snaží sa rešpektovať záujmy iných.
Niektoré asertívne komunikačné techniky: asertívnu komunikáciu sprevádza zisk nasledovných komunikačných schopností:
1. schopnosť požiadať o láskavosť
2. schopnosť uplatniť svoj nárok
3. schopnosť povedať nie
4. schopnosť začať, udržiavať a ukončiť konverzáciu
5. schopnosť vysporiadať sa s kritikou
6. schopnosť prijať uznanie
7. schopnosť vyjadriť uznanie
8. schopnosť vyjadriť vlastný pocit, názor, myšlienku.
V pozadí týchto schopností môžeme objaviť vždy aspoň niektorú z asertívnych komunikačných techník (ktoré modelovo popisujú asertívny spôsob komunikácie). Niektoré z nich sú známe pod nasledovnými názvami:
* pokazená gramoplatňa
* prijateľný kompromis(asertívna obligácia)
* sebaotvorenie
* otvorené dvere
* prijímanie komplimentu
* vyslovenie komplimentu
* negatívna asercia
* negatívne opytovanie
* reakcia spätnou väzbou
* voľné informácie
* selektívne ignorovanie
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
feex8
8. 8.augusta 2010 00:19
pamatam si, ako sme robili asi pred rokom psychotesty na asertivitu. bolo nam to vysvetlene ale inac. podla toho zle. a sice, ze asertivita=vybojnost. tato definicia mi velmi nesedela na moj vysledok.
Napíš svoj komentár