Tichá melódia klavíra (1.časť)

...Pršalo. Sedela som na polorozpadnutej lavičke a hlavou mi behali rôzne myšlienky. Ako som sa tam dostala? Ako dlho som tam sedela? Ako dlho som rozmýšľala? Neviem. Viem len to, že ma odrazu striaslo. Precitla som. Okolo prešiel mladý a očividne šťastný párik držiaci sa za ruku. Aké je to mať niekoho rád? Aké je to asi zaľúbiť sa? Nestihla som si však odpovedať, lebo zafúkal silný vietor, ktorý odvial aj moje myšlienky. Niekto si prisadol. Najskôr som sa neodvážila pohliadnuť na druhú stranu mojej lavičky, no zvedavosť bola silnejšia. Bol rozhodne vyšší než ja. Mal tmavú kožennú bundu a klobúk. Do tváre som mu nevidela. Čím to bolo, že som mala odrazu taký divný pocit? Vstala som, že pôjdem domov. On vstal tiež. Bez rozmýšľania som sa rozbehla. Tiež začal bežať a očividne bol rýchlejši ako ja, lebo ma čoskoro dobehol a pevne mi stisol ruku. Chcela som sa otočiť a spýtať sa ho čo má za problém, ale nedalo sa. Chytil ma pod krkom a začal na mňa kričať. Nič som nerozumela. Buď hovoril príliš rýchlo, alebo to bol nejaký veľmi zvláštny cudzí jazyk.
Zahnal sa po mne a ja som pocítila ostrú bolesť v bruchu. Vytiahol nôž. Nie... to nie je možné.... to predsa nemôže - pomyslela som si a chcela som vykríknuť. Nožom sa po mne zahnal a ja som čakala veľkú bolesť...

Prudko som sa posadila. Bola som sama, na mojej posteli, v mojej izbe.

Zvonil mi mobil:
"Haló?"
"Ahoj,ja už že nezdvihneš. Však sme sa dohodli na siedmu, nie?"
"Vlastne áno, prepáč, asi mi nezvonil budík."
"Však v pohode, ja že čo sa ti stalo. Mám prísť pre teba?"
"Nie, stretneme sa v škole."
"Ako chceš. Tak sa maj."
"Ahoj." zložila som.

Ďaľšia nočná mora....

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu