Do školy som prišla 5 minút pred začiatkom vyučovania a s úľavou som si sadla na svoje obvyklé miesto v poslednej lavici pri okne, vedľa Jane.
Zazvonilo a do triedy vošiel profesor.
"A ty čo ty tak neskoro?"
"Aaaale....trošku som nestíhala."
"Hm... už pár týždňov mi toto robíš. Čo ti je?" zachmúrene na mňa pozrela Jane.
"Nič." zaklamala som, odvrátila zrak a predstierala som náhly záujem o nudný výklad profesora Robinského.
Cez veľkú prestávku navštívili našu lavicu Rose a Vivi.
"Už ste o tom počuli? Vraj sa v našej škole bude konať nejaká slávnosť či čo." ohlásila Rose s neskrývanou zvedavosťou.
"Nebodaj tam chceš ísť?" oponovala jej Jane.
"Jasné. Bude sranda, nie?"
"Podľa mňa to nie je až taký zlý nápad." náhle sa zapojila do debaty aj Vivi.
"Čo na to povieš,Tery?" spýtala sa.
"Čo?" nejako som nevnímala nič z toho, čo povedali.
"Hej, Tereza, si duchom prítomná? Čo si myslíš o tej školskej slávnosti?" zopakovala Rose otázku.
"Neviem." zahľadela som do okna a pozorovala som padajúci sneh.
"Nechajte ju. Zajtra možno bude mať lepšiu náladu. Do slávnosti času dosť." vyhlásila Jane a ja som bola rada, že som nemusela vysvetľovať svoje zvláštne odmerané správanie.
Vzápätí mi však ešte pošepkala: "Zahraj si Evanescence a keď budeš mať myseľ čistú, ozvi sa."
Nemo som prikývla.
Sotva som však vkročila do nášho vchodu, začula som krik. Dúfala som, že to nejde od nás, ale čím viac som sa blížila k dverám, hlasy silneli. Zastala som a chvíľu načúvala spleti slov, ktorej som v tej chvíli nechcela rozumieť. Chcela som to mať však už aj za sebou.
Prudko som otvorila dvere ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár