Po škole sme si zaniesli veci k nám a vyrazili do ulíc nášho mesta. Na námestí boli takmer všetky obchody predražené, no i tak sme sa tam zašli pozrieť. Nenašli sme tam nič prijateľné, presne ako sme si mysleli. Kto však v našom meste býval dlhšie, vedel si nájsť v menších tichých uličkách dobré a lacné obchody. My sme ich poznali snáď všetky a predavačky už tiež vedeli, čo sme zač a aký máme vkus, takže sme vždy našli, čo sme chceli. Ale dnes akoby sa všetky obchody spikli proti mne. Veci som nachádzala pekné, ale buď nemali moje číslo, alebo boli pridrahé. Vivi, Rose aj Jane si našli šaty presne podľa svojho vkusu a ja som sa už ani nepokúšala hľadať. No dievčatá mi povedali, že neodídeme, kým nenájdeme nejaké aj pre mňa.

Keď už sme si mysleli, že sme pobehali po všetkých obchodoch, odrazu sme si spomenuli ešte na jeden. Bol na konci jedne úzkej chodby. Vyzeral maličký, to však bolo iba zdanie. Vstúpili sme a staršia pani stojaca za pultom nás pozdravila. Milo sa na nás usmievala a spýtala sa, či hľadáme niečo konkrétne.

"Už dlho sa márne snažíme nájsť pre našu kamarátku nejaké pekné šaty na ples." povedala jej Vivi a ukázala na mňa.
"Hm...pozriem sa, či by sa u mňa v tomto skromnom obchode nenašlo niečo vhodné." riekla na to staršia pani a pristúpila ku mne.

Chvíľu si ma premeriavala a potom odišla do skladu. Ochvíľu na nás zavolala:

"Dievčatá, poďte sem. Myslím, že som niečo našla."

Zrazu mi zapípala sms- ka na mobile.

"Choďte. Pozriem sa, kto to je a prídem za vami." povedala som kamarátkam a tie sa pobrali do skladu.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  30. 1. 2012 16:37
nejako som si nepovsimol dej
Napíš svoj komentár