Tichá melódia klavíra (5.časť)

"Prosím?" ohlásila som sa trochu zachrípnutým hlasom.
"Ahoj Terka. Ako sa máš? Cítiš sa už lepšie?"
"Rišo? Akoto, že mi neukázalo tvoje číslo?"
"Volám z kamošovho mobilu. Dúfam, že si sa moc nezľakla."
"Ja? Nie. Vôbec." povedala som, ale vôbec to neznelo presvedčivo.
Počula som ako sa smeje.
"A čo sa týka môjho aktuálneho zdravotného stavu... stále nič nového." povedala osm po krátkej pauze.
"Tak sa rýchlo uzdrav."
"Prečo?"
"Chcel by som ťa niekam zobrať."
"Kam?"
"Nebuď taká zvedavá sestrička. Uvidíš. Tak sa maj pekne. Lieč sa."
"No tak ďakujem teda. Ahoj braček."
"Ahoj."

Prečo mi toto musí robiť? On vie, že ja som veľmi zvedavý človek. Dobre to vie. A práve to zneužíva. Čo teraz? Z neho to už asi nevymámim. "Hm... tak sa teda idem liečiť." povedala som si sama pre seba, išla som postaviť vodu na čaj a zapla som telku. Pri nej som presedela temer celé popoludnie.

V kľučke zaštrngotali kľúče.
"Ahoj!" zakričala mama už z chodby.
Niečo som potichu zamrmlala. Absolutne sa mi nechcelo s ňou hovoriť. Hlavne po včerajšku.
"Ako ti je?" podišla ku mne a dotkla sa mi čela.
"Dobre." odvrkla som.
"Ty sa teraz s nami budeš rozprávať takýmto tónom?"
"Hm..."
Chvíľu sa na mňa pozerala a keď si uvedomila, že zo mňa nič nedostane, odišla.

Prešiel týždeň a ja som sa začala cítiť lepšie. Mama a otec sa k sebe snažili predomnou správať slušne. Bola som rada, že moje zlé sny aspoň nachvíľu ustali. Celé dni som trávila takpovediac stereotypne: spánok, jedlo, telka, občas počítač. Všetko dokola. S nikým som nekomunikovala. Prehovorila som až po týždni, keď mi niekto zavolal:

"Prosím?" povedala som a musím sa priznať, že to neznelo moc nadšene.
"Kto si?" ozval sa nejaký chalan na druhej strane.
"To by si mal vedieť ty nie? Ty mi predsa voláš." osopila som sa naňho.
"Ale ja neviem komu volám." odpovedal mi. Očividne bol v rozpakoch.
"Tak odkiaľ máš moje číslo?" vyzvedala som.
"Neviem." na nič viac sa nezmohol.

Zložila som. Ani neviem prečo. Doľahla na mňa akási únava. Končatiny oťaželi, viečka sa mi zavierali a moje telo sa pomaly zosúvalo na zem.
Odpadla som...

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu