Neviditeľné rameno zviera mi hruď Nie je neskoro, skončiť s tým zlým. Ak ma chceš súdiť, tak prosím súď. Na perách bez slova- nemý ako mím. Dobité srdce, myšlienky beztvaré. Vždy som chcel viac než mám... Dokážem sám sebe nazrieť do tváre? Prasknutou čašou krivý cit zapíjam. Vnútro páli, navonok silný pohľad. No do pekla je ďaleko. V zrkadle mením sa na ľudský odpad, Musím zjesť, čo som si upiekol. Pokrytecké dni, striedajú tie slnečné. Ktoré mi vládnu? Z mojich úst sľuby len falošné, Tie mi spánok kradnú. Môj um sám seba sa zriekol. Teraz si prisahám! Nechcem tiecť dole tou riekou., Vstanem, budem kráčať sám! Blog 6 0 0 0 0 Komentuj