Stretla sa duša s telom v nekonečnom rozpore.
Niekde nastal prelom, príbehy prastaré.
Cez spleť pocitov, dá sa aj zablúdiť
Lupene padajú – ľúbiť či neľúbiť?!

Sny noci prebdenej, duša chce rozprúdiť.
Z pocitov viny aj posledné vysúdiť...
Samú seba musí však pochopiť...
Telo je protivník – túžiť či netúžiť?!

Ostnatá vina, pri srdci páli,
Čo mohlo byť blízke, razom sa vzdiali.
Ostane prázdno kde pred tým sme stáli,
Kde oči úprimné, mojim sa vzdali.

Boj nekončí, neúprosný čas sa kráti.
V neprospech sa otočí – to čo nájdem, hneď aj stratím.
Aj koleso života musí sa raz roztočiť...
Nad priepasťou vlastných snov – skočiť či neskočiť?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár