-"Rozprávala som sa s ním, prečo také dačo urobil, keď je zadaný." povedala.
-"Prosím? Zadaný?!" Niečo som zmeškala? nechápala som.
-"Hej, zadaný. Ty si o tom nevedela?" spýtala sa ma.
-"A odkiaľ som to mala vedieť?" spýtala som sa.
-"Mne tvrdil, že si o tom vedela, že ste šli do toho s tým, že vieš, že je zadaný." povedala.
Sánka mi spadla až ku kolenám: "Toto skutočne nemyslíš vážne?!"
-"Ty si to vážne nevedela?" spýtala sa ma druhýkrát aby sa uistila, že som pochopila, čo mi práve povedala.
Mala som sto chutí prepadnúť sa pod čiernu zem. Keby som vedela, že má frajerku, tak sa správam inak. Už som totiž raz zažila vzťah so zadaným a viem, že to nikam nevedie. A toto bolo to posledné na čo som mala chuť, vrátiť sa do rovnakých sračiek.
-"Zabi ma! Teraz, hneď!" povedala som úplne bez života. V tom momente som mala pocit, že sa vyvraciam rovno na dlážku výťahu.
Neviem prečo ma ešte ťahala k nim na kávu. Aj tak sa mi káva hnusí.
Otvoril nám jeho spolubývajúci. Sadla som si na stoličku a celý čas som nič nepovedala. Hlava sklonená, premýšľala som nad tým, či môže byť niekto skutočne taký hnusný a spraviť takéto dačo, alebo to je len sen. Alebo to je pomsta tamtoho hore "za to jaký život vedu".
Po polhoďke prišiel aj Pán Zadaný. Keď odomkol, prekvapený zostal stáť medzi dverami.
-"Čau-te." bolo jediné na čo sa zmohol. Pozrel na mňa, spravil zmetene 2 kroky na jednu a druhú stranu a potom odcupital do vedľajšej izby. Čistá ignorácia. Možno čakal, že sme sa vo štvrtok videli druhý a posledný krát.
***
Začali sme k nim chodiť častejšie ako často vzhľadom na to, že to boli kamoši mojich spolubývajúcich. Do týždňa som sa spamätala z počiatočnej traumy a dokázala som sa mu pozrieť "pomstychtivo" do očí. Áno, bola som nasraná no zároveň, ako to u mňa býva zvykom, som mu to všetko odpustila.
Týždeň po tom, čo sa záhadná udalosť stala sme sa v kuchyni doberali. Vraj, že nie som schopná dať mu facku za to, čo mi spravil (inak, všetci boli v tom, že náš večer skončil pri bozkávaní).
-"Skúšaj moju trpezlivosť a uvidíš, či som toho schopná alebo nie." odvetila som a odpila som si z pohára.
-"Ale neobliala by si ma." začal zapárať.
-"Zopakuj to ešte raz a môžeš sa presvedčiť aj sám." povedala som.
-"Neobliala by si ma." zopakoval a už sa fľaša nakláňala nad jeho nohami. On mi však nezostal nič dlžen a vodou z pohára som dostala do ksichtu. Celá mokrá, ledva som videla, som si šla napraviť šošovku do kúpelne. Nestihla som si ani na oko siahnuť a už som mala druhý pollitrák na sebe.
-"Tak toto teda ne!" chytila som nervy a šup ho do sprchy. Že sme skončili obaja mokrí ako myši? Nevadí, hlavná vec, že som neskončila mokrá len ja.
-"Požičaj mi, prosím ťa nejaké tričko." povedala som, keď sme skončili so "sprchovaním".
-"Nemám aké." odvetil náročky, no nakoniec mi aj tak podal svoje nohavice a tričko.
-"A suché nohavičky a podprsenku nemáš?" podrypla som.
-"Hmm... Budeš musieť ísť bez podprsenky." povedal a uškrnul sa.
-"Tak to ma ani nenapadne! U vás ešte zvládam byť namokro." odvetila som, schmatla som nohavice a tričko a vybrala som sa do izby prezliecť sa. Nestihla som ani zavrieť sa sebou dvere, keď som počula buchnutie vstupných dverí.
-"Kto prišiel?" kričala som prezliekajúc si tričko.
-"Skôr by som sa spýtal, kto odišiel?" ozvalo sa tesne za mnou a mňa myklo.
-"Vypadni odtiaľto. Chcem sa prezliecť." povedala som a zakryla som sa tričkom.
-"Ok, už idem." odvetil.
-"A kam išli?" spýtala som sa.
-"Jednému volal kamoš, druhému frajer, skús hádať komu kto?!" povedal.
-"A kedy sa vrátia?" opýtala som sa aj keď som v podstate odpoveď vedela.
-"Pochybujem, že sa Ivka vráti, tá bude mať teraz iné veci na starosti a Miňo chodieva od kamoša tak okolo tretej. Takže máme pre seba véééééľa času." povedal pozerajúc na hodinky.
-"Tak na to zabudni!" povedala som rázne. Ja sa prezlečiem a idem tiež preč.
-"Jejda, tak som to predsa nemyslel. Ale ostaň, aspoň dopozeráme ten film, čo sme minule nestihli." odvetil a hrabal sa k počítaču.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár