Ten neskutočný stav vedomosti a zároveň nevedomosti, žalúdok na vode a chuť neustále kontrolovať telefón.
Ten chalan sa mi nepáčil. Skôr to bol jeho kamarát, po ktorom som pokukovala, no vypýtal si číslo on. Zámienka bola jasná - keď pôjdeme najbližšie hrať kalčeto, zavoláme ti.
Zavolal, ale nie keď išli najbližšie hrať kalčeto. Zavolal či nejdem von. Zdrhla som kvôli nemu z prednášky (veď kto by tak neurobil, keď sa črtal celkom pekný večer).
A bolo s ním super. Síce to boli len také oťukávačky, malá romantická prechádzka (možno chcel zapôsobiť, neviem). Ale vôbec mi na ňom nevadilo to, čo mi vadilo predtým.
A v konečnom dôsledku vôbec neľutujem nič, čo sa stalo aj čo sa nestalo. Čo je dosť paradox, pretože predtým som si vždy dačo vyčítala.
Takže, v najbližšie dni nepotrebujem jesť žiadnu čokoládu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár