A práve dieťa je to, čo na nich zbožňujem. Milujem tú situáciu, keď sa im rozžiaria očká a nedočkavosť v nich rastie enormnou rýchlosťou. Každý ich pohyb pritom značí : « Áno, chcem to, daj mi to, prosím! » Div neskáču od netrpezlivosti.
A keď dostanú to, po čom túžia, ten ich radostný výraz uspokojenia, och... Proste nádhera. Privierajú oči a vychutnávajú si každý moment. A oni pritom ani nevedia, akí sú rozkošní.
Ako môj sused citoval dávno známu pravdu : « Rozdiel medzi chlapom a chlapcom je len v cene jeho hračiek. »
Milujem ich jednoduchosť. Keď sa raz naučíme, čo od nich môžeme/máme čakať, tak to tak jednoducho je. Vždy budú robiť to isté, vždy sa budú správať rovnako. Muselo by sa stať niečo veľmi nepredvídateľné, aby sa zachovali inak – a aj v tom « inakšom » správaní nájdeme schému ich pôvodného.
Milujem ich priamosť. Samozrejme česť výnimkám, ale väčšina z nich ak niečo chce, ak sa im niečo nepáči, tak to povedia narovinu. Nechodia ako my, ženy, okolo horúcej kaše a už vonkoncom sa nesnažia nájsť « tie správne slová », aby to druhého neurazilo. Proste to povedia a koniec.
(Má to síce svoje nevýhody, veď lepšie sa počúva pravda zaobalená do pekného farebného papiera, ale otázka skôr je : « Je tá pravda potom stále pravdou?! »)
A samozrejme, ako žena, milujem ich ramená. Ten úžasný pocit bezpečia, ochrany a lásky, ktorý môže v danej chvíli poskytnúť len chlapské objatie je proste na nezaplatenie.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
useless
1. 11.novembra 2011 13:39
7
Myslel som to tak, ze je tam vela sexu a vyzera to trocha ako pornoblog
Napíš svoj komentár