Prídem na stanicu, vlak som zmeškala a tak musím čakať ďalšiu hodinu. Sadám si na lavičku a pozerám aký bezstarostný majú všetci život. Ľudia sa na mňa usmievajú a ani len poňatia nemajú o tom, čo sa v skutočnosti deje. Nemôžem to totiž dať najavo. Nemôžem aj keď moje telo má už na mále. Schovávam trasúce sa ruky do lona, aby to nebolo až také nápadné. Pozerám do zeme, pretože viem, že kebyže vidím čo i len jeden pohľad, asi sa rozplačem. Občasné vzlyky sa snažím zakryť kašlaním. Možno mi na to naletia. Možno nič nespozorujú.

Ach vy pochabí, kiež by ste vedeli, že tá cestovná taška je celý môj život. Presne, celý!
Človek až pochybuje o tom, že 22 rokov je možné zbaliť do tačky 75x40x40, ale je. Verte mi.

Nejaká teta ma vo vlaku prosí, či by som ju nepostrážila na WCku bo jej nejdú zamknúť dvere. Usmeje sa na mňa, jej úsmev jej opatujem. Ale je to všetko len pretvárka. Keď zatvori dvere, odchadza tak rychlo ako sa na mojich perach objavil. Nemám totiž ani najmensiu chut sa usmievat. Dnes nemam najmensiu chut robit nic z toho, co robim. Nic z toho, co som spravila. Ale skutocnost je ina. Uz som to jednoducho nedokazala dlhsie drzat v sebe. Pohar mojej trpezlivosti pretiekol.

Myslela som si, ze ked sa budem menej ukazovat doma, napravi sa to. Ale kdeze. Ono to stale pretrvavalo a to, co som kedysi zazila za tyzden, sa teraz vtesnalo do vikendu, proste krasa. S tym si vsak uz nepomozem. Povahu svojich rodicov proste neznenim, aj ked by som si to velmi zelala. Zostava mi uz len jedina moznost, postavit sa na vlastne nohy.

Aj ked to pojde pomaly a tazko, verim tomu, ze sa to bude dat. Musi sa to dat. Avsak teraz to bude este tazsie. Vsetko bude inaksie, musim byt silna, pretoze som zostala len ja. SAMA.

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
side3  3. 9. 2011 20:55
drž sa a buď silná
2 
fotka
salcapuletova  4. 9. 2011 21:57
nojo, povahu rodičov nezmeníme.... som sama a pritom "s nimi"...(ach)
3 
fotka
lussatko  4. 9. 2011 21:58
@salcapuletova ja uz som len sama
Napíš svoj komentár