Nie, nebolo to ako vystrihnuté z Popolušky či iných rozprávok o kráske a princovi - veď ja nie som kráska a on nie je princ. Bolo to úplne obyčajné, no zároveň tak okúzlujúce, záhadné a krásne.
Stačilo ho požiadať a vyhovel mi. Začala som si pomaly pripadať ako v rozprávke ale všetko to bolo akosi všednejšie. A možno len ja som zarytá realistka, ktorá si nerada prifarbuje veci.
Kecali sme spolu, neskôr aj tancovali a okolo šiestej ráno sme spoločne zaspali na gauči v pracovni.
Neviem, čo cítim ale je to iné ako pri mojej predošlej láske. A možno to je skutočne tak, že každé zamilovanie človek prežíva inak.
Ale nechcem to riešiť. Chcem to žiť. Žiadne zbytočné kecy, ktoré by zničili tak krásne okamžiky strávené s touto osobou nie sú potrebné.
So let´s live!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár