niekedy mi chýbajú staré časy... časy, keď sme boli mladší, mali infantilé starôstky a nerobili si hlavu pre nič. Možno sme sa často pohádali, predsa len, boli sme iné nátury ako sme teraz, no všetko, celý svet, mal akési krajšie farby, bol svetlejší, jasný, a nemali sme pocit -minimálne raz do týždňa- že náš svet halí tma...

niekedy mi chýbajú staré časy..zbožňovala som scene fotky a rpg na pokeci... ten vymyslený svet, ktorý bol krásny a často som si tú radosť prenášala do reálneho života...čítala denníky princeznej a plakala keď dostala prvú knihu Twilight...

niekedy mi chýbajú staré časy...keď sme si vykračovali po ceste a slnko úžasne svietilo, vtedy mi to ani nevadilo... s americkými okuliarmi na očiach a úsmevom na perách..

okuliare sa stratili, raz vypadli z tašky...
úsmev s pribúdajúcimi problémami takmer úplne zmizol...
ako budem na túto momentálnu dobu spomínať o pár rokov?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár