Je november, stromy sú už takmer holé, osamotené ako tesne pred smrťou. Zima ich života.
Vo vnútri mnohých ľudí tomu bolo často rovnako. Nie, nie navonok, ako u ľudí nad sedemdesiat ktorí majú šedivé vlasy, nie taká zima ich života.
Skôr emocionálna.
Sú takí, ktorí ani netušia prečo ich ťaží smútok, len cítia, že je niečo zle, vedia, že keby sa nad tým zamysleli, z toho vnútorného myšlienkového zmätku by dostali závrat.
Často sa presviedčajú, že je všetko okej, že tie zlé veci sú už zažehnané, no vlastne len popierajú (vedome, ale zase sa presviedčajú že nevedome) existenciu problémov, ktoré už nevyriešia a stále ich trápia. Ťažia ich dlho a nechcú upadnúť do zabudnutia. Neriešiteľné.
Na pustom dvore za domom bolo chladno. Pri výdychu jej z úst vychádzali biele obláčiky pary a splývali s dymom z ohniska v strede trávnika.
Plamienky vytvárali veľký kontrast oproti poblednutej záhrade, ktorá sa už ukladala na dlhý spánok.
Nabrala ďalšiu priehršť vyschnutých konárov a hodila ich do ohňa. Zo stola zobrala ani nie tak staré fotky, posledný krát na nich letmo pozrela, zavrela oči a pustila ich do plameňov. Nikdy predtým sa necítila tak...tak...nevedela nájsť slová...opustená? sklamaná?
ani sama nevedela.
Mala v myšlienkach zmätok. Koľkýkrát sa už toto zopakovalo? Zasa prišlo sklamanie, ako vždy predtým. Mala sa poučiť. Nemala byť tentokrát taká neuvážlivá a všetko pokaziť. Ale pokazila to vôbec všetko ona? Možno v tom neboli ostatní nevinne.
Nedela nad čím má ďalej premýšľať, lebo každá myšlienka sa jej už zdala absurdná.
Les. Spomenula si na tie dni, keď sedávala na záhrade, pozerala na neho a čakala na svojho princa, tešila sa do kina a na nákupy. Spájali sa jej s tým obdobím aj nejakí ľudia, a zase sa rozcitlivela.
Nie, musíš byť silná, myslela si a pozrela hlboko do ohňa, aby sa odpútala od bolestivých myšlienok, no tie neustupovali. Prišli ešte z dávnejšej doby, ako často sa hrala že ide na Rokfort a aká bola natešená keď našla Harry Potter e-stránky, to sa jej spájalo ešte so skorším obdobím, spred viac než pár rokov.
Zatla päsť a donútila sa na to nemyslieť. Možno všetko vyrieši tento oheň. Taký svetlý ako jesenné slnko, možno vnesie viac svetla do jej života. Len musí nasať jeho energiu a veriť, že tak ako spálil fotky, spáli aj jej spomienky a bolesť.
Ostane len popol.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár