1. spoznali sme sa, stali kamarátmi, stali dobrými kamarátmi, a potom ako sa to hovori? preskočila medzi nami iskra? také niečo. a to sme stihli za týždeň, zhruba. ale bolo to v takom období že ma to poznačilo viac ako by malo. bola som šťastná po tak dlhej dobe. a nič viac som nechcela, len aby to pokračovala ďalej. maj si ma rád, vraj. aj ja teba strašne, ale sme mantáci, obaja, čo si budeme navrávať. od istej doby som ti nerozumela. naše stretnutia ktoré mali byť, a neboli nás iba odcudzili, a ľudia okolo nás tiež tomu nepomáhali. a stretnutia ktoré boli, ma znovu (už takmer z teba vyliečenú) vrátili na začiatok. zase som dúfala, chcela. prešli mesiace povedala som si že stačí. a odvtedy sa stretnutia nestretnutia stali znesiteľné dokonca fajné. kamarátstva sú jednoduchšie, hlavne keď sa vidíme len raz za čas. a to posledné objatie akoby konečne uvoľnilo napätie. ale stále si niečo dlžíme. ja Tebe tých pár slov čo som mala povedať už dávno a ty mne vysvetlenie. ale to sa stane pri našich povahách len zázrakom alebo veľkým množstvom alkoholu (a na to nie som zvyknutá) ale mám strach, strach z toho či stále niečo necítim, napriek tomu, čo sama sebe nahováram, ako by som reagovala keby prídeš a jednoducho ma pobozkáš?
2. rozmýšľam koľko som mala keď sme sa stretli, 14? 15? tak nejak. a ty si si ma ktovie prečo obľúbil, bola som ako tvoja obľúbená hračka (nie v zlom, nechcem tvrdiť že si ma využíval) chránil si ma pomáhal mi. a pre mňa si bol starší brat a niekto kto ma čo to naučil. okrem iného aj zmysluplnej komunikácie s opačným pohlavím. ale ja som vyrástla, a dovolím si povedať že aj trochu dospela, a nevinný kamarátsky vzťah sa začal meniť. nenápadne a nevinne. nikdy nič nebolo a prisahám nikdy som nič nechcela. ale prečo by som bola utekala z objatia v ktorom mi bolo tak dobre? až raz ma pár tvojich slov či narážok vydesilo. a asi som sa nezachovala práve najsprávnejšie a je mi to ľúto. pohádali sme sa, alebo také niečo a nevidela som Ťa, nepočula o Tebe. a keď sme sa mali po čase znovu vidieť, nevedela som čo mám čakať, ale chcela som ťa stretnúť. a ty si len prišiel venoval mi pusu a zmizol. a mne odľahlo. na chvíľu. lenže nakoniec, čo sa tým vyriešilo? vieš kedysi si o mne povedal slová ktorým som vtedy nerozumela. ale ukázalo sa, že si mal asi pravdu. a ja neviem či ma to má tešiť.
3. a Teba som si nechala nakoniec. a môžem toho povedať najviac, a zároveň najmenej. Vždy som vedela že si fajn. teraz mám pocit že v podstate dokonalý. a buď si istý, že nie som jediná kto to tvrdí. neviem kde sa to v poslednej dobe vzalo, ale bol si pri mne keď som to najviac potrebovala. okrem iného si ten pre koho som sa nezbláznila z č. 1 a opäť sa dala dokopy. a potom si ma prekvapil, zaskočil, a nemôžem povedať že by som protestovala. ľudia poznáte to, keď si z niekým píšete a zrazu sa začnete priblblo usmievať? a nemôžete spávať, lebo snívate? a potrebujete sa vidieť snáď každý deň (alebo o sebe aspoň počuť) lebo proste lebo? hmmm... áno, tak som skončila ale to bolo všetko nikdy sme si nepovedali čo to vlastne znamená, a tak to neznamenalo nič.
vidíte čo je na tam spoločné? nedostatok zmysluplnej komunikácie. tej ktorej by bolo najviac treba. pár slov o tom ako to vlastne je, lebo každý to vidí po svojom, a málokedy sa dvaja ľudia stretnú. a ja opäť neviem kde som,a schovávam hlavu pod vankúš
P.S. keby tu náhodou vidíte podobnosti s istými osobami, kľudne sa stavím že sa pletiete, a veľmi. identifikovať mojich troch chlapcov asi nezvládne nikto. neexistuje nikto taký, kto by ma tak poznal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár