znova sa to stalo. a je to to isté dievča. opäť raz, ona trávi tento deň s tým s kým by som čas chcela tráviť ja. aj keď predtým šlo o niekoho iného a aj keď to bolo roky dozadu. sranda ako presne si to pamätám, ako som šla ako malá pubertiačka mestom a videla ich ako sa držia za ruky, ako si dali nesmelú pusu a vymenili si valentínske darčeky. a zostala som šokovane stáť. bola som prvá kto ich videl. a ak si pamätáte ten vek, keď taká "novinka" bola hodná strašne moc. nechala som si to pre seba. o pár dní to ja tak všetci vedeli, téma rozhovorov číslo jeden a ja som sa len tvárila, že ma to nezaujíma. to bolo dávno, dokonca niekde, pod mojím starým nickom tu bol o tom aj blog. a myslím že celkom podarený. ale to je jedno. lenže teraz zas... zasa som sa to dozvedela prvá, zase ma nik nevaroval aby som mala čas nejako to stráviť. vôbec by som to nedávalo do súvislosti, keby nešlo o tú istú slečnu. a potom že šak čo mi na nej vadí?
keby si ich aspoň zaslúži...
nevadí, tak ja som teraz bez nálady,nemám chuť ráno ani len vstať z postele a som nahnevaná na celý svet. v podstate mi nikto nič zlé neurobil a ani jej nemám čo vyčítať. ale nejde to. stále sa nájde niekto kto vám kazí vaše sny a berie ilúzie. nesklamal ma ten dotyčný, sklamal ma len ten niekto koho som si z neho v mysli urobila. a ja by som už konečne rada našla niekoho koho si nemusím idealizovať. lebo človek sa sklame. a to bolí. hľadala som v týchto dňoch len trochu súcitu a veľké upokojujúce objatie. a to že som ho nenašla ani u tých najbližších kamarátov bolí tiež. nevadí, ideme ďalej... a tentokrát začnem meniť seba nie svet okolo. lebo s mojou povahou sa tu z toho raz zbláznim. aj keď teraz mám strach. strach stretnúť ich všetkých. túto situáciu som nezvládla tak dobre ako keď som bola malá. ale klebety sa šíria stále rovnako rýchlo ako keď som mala 13. lenže vtedy všetko aj rýchlejšie prebolelo. jeden smútok rýchlo nahradil ďalší, ale bol nahradený chvíľkou radosti. obávam sa ale, že teraz to bude horšie...
ale toto bolo posledný krát. už vám dám pokoj. nechcem už ničiť svojich blízkych a ani seba... tak mi držte palce,nech sa ešte dokážem zmeniť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ak chceš popíšem ti v krátkosti niečo podobné čo sa stalo mne, dodnes v podstate neľutujem, že ma jedno dievča poslalo k vode. Aj keď, môj rešpekt nepatrí práve jej.
Keď som mal asi 15 dva mesiace ma namotávala jedna slečna, potom sa opila, bozkávala sa so mnou, potom s niekým iným... no a na druhý deň už ostala len s ním. Mal som z toho depresie a nevedel som čo mám medzi školou a spánkom robiť, keďže ten čas som predtým trávil s ňou, alebo čakaním na ňu. A tak som objavil divadelné krúžky, cez tie nejako vznikala aj moja práca a brigády a nakoniec som si na takom základe založil firmu, ktorá určila aj smer mojej vysokej škole.
Ak by som prižmúril oči, tak má to žieňa na svedomí moju prácu, firmu, hobby a vysokú. A aj tak jej nemám byť za čo vďačný.