Ako zvykol hovoriť, otočil šachovnicou. Ta moja sa stále točí. Dokázal niečo, čo sa nepodarilo iným. Prevrátil môj svet naruby. Nebolo to pomalé a pokojné. Bola to divoká rieka na ktorej som si uvedomovala každú sekundu môjho života. Skutočný život, skutočne emócie, skutočne veci. Reálny svet, ktorý som si zamilovala. Milujem ho, chýba mi, ten svet, ktorý bol vytvorený nim. Človekom, ktorý bez pardónu vošiel do toho malého miesta vnútri mňa.
Uvedomovanie si citov a emócii pre mňa nikdy nebolo ťažké, vždy som si ich vedela poukladať do správnej poličky. S ním prišiel vietor čo všetko zmenil. Ja už nie som. Kúsok mňa odišiel s ním. Ten posledný kúsok, ktorý som mala. Chcela by som ho späť, všetko by som chcela späť.
Ako červy ma zožierajú spomienky na naše chvíle, spoločne strávený čas. Spomienky blednú, až na tú jednu. Spomienku naňho. Na všetky tie emócie, ktoré mnou prechádzali a pulzovali telom. Cela som sa chvela, aj teraz sa chvejem. Ach tá vyjebaná láska. Nevedela som aký je to pocit, cítiť ako z hrude uniká teplo a slzy nedokážu preniknúť na povrch, je to neskutočne tupá a ohlušujúca bolesť, ktorá narúša všetky moje zmysly.
V živote sú veci, ktoré ľutujem. Nikdy však neoľutujem deň, kedy mi do života vstúpil on. Nikdy som ho nechcela stratiť, prosím ak o ňom budete niečo vedieť, ozvite sa prosím. Bez neho je môj život len frázou. Robí moje dni tými najkrajšími. Také tie, vďaka ktorým dokážem meniť svet, meniť samu seba.
Ak ho uvidíte, povedzte mu prosím, že ho ľúbim. A že na neho nikdy nezabudnem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár