Na počiatku nebolo slovo. Bola to myšlienka o zrodenie nového jedinca. Mladý pár sa rozhodol použiť starý recept na vytvorenie bytosti tak krehkej, ako porcelánová bábika Ester. Tento mladý pár okorenil svoj recept štipkou poslušnosti, gramom vernosti, kilom úprimnosti a tonou lásky. Všetky menované ingrediencie sa postupom času vyvíjali, až dozreli na tak vyspelé, aby ich majiteľka vedela využiť každú z nich v plnom obnoviteľnom množstve.
Postup pri vykonávaní receptu nebol zdĺhavý. Po určitom čase sa prejavili aj prvé príznaky počiatkov pečenia. Nositeľke porcelánovej bábiky sa nežilo veľmi ružovo. Zažila mnohé potupy, sklamania. Jej viera o šťastný život ešte nevyhasla. Objavil sa zázrak, oneskorený darček pod stromček. Porcelánová bábika zatúžila ucítiť vzduch, jemný vánok, ktorý udieral na jej molekuly tváre bez prestávky. Stalo sa to. Zvedavé mraky vysielali obrovských bielych špehov obzrieť si situáciu tam dole. Pomaly a potichu sa jasne a nenápadne plížili k oknám, akoby chceli malú Ester ukradnúť.
Pri veľmi krátkej obhliadke sa mohli kochať nielen vysokými decibelmi zvuku, ktoré zneli ako spev amatéra, ale aj pohľadom na obnažené jemné a krehké ženské telo porcelánovej ester. Nebol to veľmi šťastný nádych čerstvého vzduchu, pretože iba jeden člen mladého páru sa mohol prizerať malej ester do vystrašených očí, z ktorých tiekli bezpríčinné kvapky mora.
Roky plynuli monotónnym chodom a z malej Ester sa vykľula väčšia Ester. Bola v dobrej opatere, mala dostatok lásky. Paradoxom bolo, že materinská láska stratila farbu. Najlepším kamarátom malej Ester bol okrem jemne plyšového zvieratka jej štvorkolesový dopravný prostriedok, s ktorým chodila na denné prechádzky. Jej očiam nemohol uniknúť žiaden záhadný tvar, všetko bolo pre ňu neznáme. Páčilo sa jej všetko navôkol. Pri pohľade do jej šelmovitých smaragdových očí bola vidieť toľká radosť zo života, o akej nikto z ľudí, ktorí zabudli na svoje prvé kroky, ani len netuší. Tieto oči sú očami snov. Je z nich cítiť síru, pretože iskria zvodnou fantáziou. Fantáziou tak dokonalou, že ľudia majú problém pochopiť, lebo prestali snívať.
2. kapitola: jantárový sen
Ľudia majú krásne sny. Aspoň pre nich sú ich sny krásnymi. Šumenie vĺn vo vode, kde je piesok rozsypaný po okraji misky naplnenej vody. Pri ochutnaní vody z obrovskej mise zabudneme na všetky starosti a hľadáme urýchlene výplach úst. Takýto krásny sen sa plní veľa ľuďom. A čo tak vysnívať si svoje auto alebo ženu, ktorá nemôže okrem domácich prác a starostlivosti ľahnúť a nechať krásne myšlienky plynúť do krajiny zázrakov. Jedine malá Ester sa tam pripojuje deň čo deň, noc čo noc. Každý má inú vysnívanú krajinku. Jeden má Malorku, iný Svalbard a iný zasa Saharu. Ale sú aj takí jedinci, čo milujú pocit uvoľnenosti a nechávajú svoju myseľ napospas osudu. Nie je to žiadne zakázané ovocie, a predsa veľmi málo ľudí sa dokáže pripojiť na takéto vlnové dĺžky jantáru.
Ester sa už minulo zopár rokov. Boli to pre ňu dobré roky, len poväčšine vystrkovala svoje anjelské rožky, spievala dookola vždy rovnaké tóniny, keď sa jej stratilo zvieratko. Vtedy u nej ešte prebývala farba červená. Porcelánová bábika mala možnosť stále pociťovať matkinu lásku.
Ester už narástli jagavé gaštanové motúziky, ktoré sa jej neposlušne vlnili na hlave. Taktiež aj prvé mliekové hryzadlo sa jej vyskytlo v jej malinkej úschovni pre tie najlepšie delikatesné pochúťky. Najradšej mala nápoj zohriaty z toho najjemnejšieho mlieka od zvieratok so zvončekmi, pasúcich sa na tráve. Dá sa povedať, že to bol jej posvätný nápoj, bez ktorého deň nemohol začať ránom. Keď sa rozhodla porcelánová ester prejsť do krajiny zázrakov, videla celú krajinu. Čo v nej presne videla, je iba jej skrytým tajomstvom. Vtedy bola výzorovo očarujúca, akoby zleteli všetky okrídlené priesvitné bytosti a dali jej čaro anjelského pohladenia. Pre svoj každodenný zúrivý spev potrebovala taktiež čertovské požehnanie. Je samozrejmé, že ho získala a až podnes ho používa.
3. kapitola: hebká kolíska
Bolo krásne slnečné ráno, človek priam cítil krásne šteklenie slnečných lúčov do špiku kosti. V ovzduší boli cítiť farebné vône leta. Ester sa vyžívala v každom nádychu, milovala leto. Pobehovala po kvapkách rannej rosy bosými nôžkami. Jej radosť sa niesla po celom trávniku. Zapáčila sa jej modrá náruč, ktorá sa nad ňou nakláňala z každej strany. Pozrela sa do tejto náruče a cítila sa tak, akoby sa vnárala do osviežujúceho horského potoka v raji. Slnko vyslalo svoje tepelné senzory preskúmať porcelánovú Ester až pod kožu. Jemne skúmali zloženie jej hebkej tváre, prenikali cez zreničky ako šípy, keď sa im zahľadela rovno do očí. Ale ona vnímala intenzívnejšie iné dotyky. Kvapky rosy hladkali jej chodidlá a jemne ju masírovali. Zbadala malého tvora, ktorý sa snažil skryť do svojho príbytku pred špehmi slnka. Bystrej Ester však nič neunikne. Priskočila k nemu tak ladne akoby mladá srnka pôvabne cválala napásť sa čerstvej trávy pred mnohými zrakmi jeleňov. Chytila malinkého tvora opatrne medzi jej krehké prsty a očami úpenlivo pozorovala jeho každý detail a reakcie na zmenu jeho polohy. So záujmom si ho prezerala od vrchu po spodok a opatrne ho položila po dôkladnej analýze späť na zemský povrch. Malý tvor neváhal dlho a pomaly sa poponáhľal skryť pred pálivými špehmi. Porcelánová Ester zaujala jedna kráska, ktorá sa povaľovala a nechávala špehov slnka príjemne ju masírovať po celom tele. Jej lesk pri pohybe oslepil malú Ester. Kráska vyhrievajúca sa na lavičke začula blížiace sa nebezpečenstvo a chcela ujsť čo najďalej. Upokojilo ju blížiace sa pohladenie a úsmev. Priblížila sa ku kráske a pošteklila ju jemne svojimi prstami a kráska jej za to svoje bruško. Jej nohy sa odgúľali späť po kvapkách šťastia do úkrytu pred špehmi slnka. Celý tento slnečný deň strávila na slnkom obliatej krajine spoločne s vodnými špehmi. Pomáhali jej prežiť v tej páľave.
Dni plynuli, piesok sa pomaly presýpal. Nadišiel deň, kedy sa Ester stretla s tými druhými...
4. kapitola: čaro svetla noci
Skoré ráno rinčalo Ester v ušiach ako zlé zvony. Jej kvapky bolesti sa jej hrnuli z očí ako obrovské lopty. Chcela odtiaľ preč, vôbec sa jej to nepáčilo ale skúsila prežiť také utrpenie. Bolo to ako v zime vonku studená sprcha. Taká osviežujúca, taká mrazivá... Jej samota sa skryla pod detský stolík plný hračiek. Nahé telo pohladilo mesiac a slnko prestalo existovať v nočnom období. Horúčka noci sa stupňovala na vysokú teplotu a zmysli boli riadne zmätené a nevedeli, čo ďalej. Esterine telo sa pokojne rozvaľovalo v jej malej postieľke a nechalo jej myseľ voľne plávať v ríši snov. Jej oči márne hľadali špehov slnka. Zazreli len špehov mesiaca. Spolu s mesiacom sa na ester prizerali špehovia bielych víl. Bolo ich nespočetné množstvo a každá mala svojho démona. Klamlivý pohľad ma vílami posiatu oblohu vyvolal v jej spomienkach pocit výmyslov. Začalo sa to pomaly a postupne. Sen vyslal potichu a nenápadne svojich špehov do mysle spiacej Ester. Zobrazovali sa jej obrazce nepochopiteľných javov.
5. kapitola: nový život
Skoré senzory slnka pretínali prvé tiene oblohy pomedzi smutné pochmúrne ráno. Dva nové modré kamienky plné krásy mora hľadeli pred seba žiarivo slepo, ako keď slepúch hľadá márne kvapku vody na súši. Malá Ester v napätí neposedne čakala na ďalekú budúcnosť. Čo bolo, mala vopred prečítané a čo bude, tušila iba ona sama.
Matka trpiaca v bolesti zopakovala už raz zažitú činnosť. Kvapky smútku oblohy boli biele ako práve rozložená plachta zavesená na predmetoch, ktoré ju pridržiavali svojou obrovsky malou silou. Obloha takto opäť vysielala snežné senzory zistiť stav nielen malej Ester. Zrodilo sa ľudské telo tak dokonalé ako pri pokročilom vývoji mladého dievčaťa. Bola to iná pesnička, iná tónina. „Jej“ krik sa odrážal stenami chodby a vyplašil číhajúcu mačku na myš. Bola to pieseň prelínajúca sa vo farbách svetla, znela niekoľko zlomkov času. Malú Lily obdivovali oba členy mladého páru. I malá Ester sa mohla kochať pohľadom a pocítiť zrodenie nového prírastku do tepla domova. Zraniteľnosť tohto tela bol veľmi vysoká, bolo treba načúvať svojim génom.
6. kapitola: vodný sen
Slnečné senzory značili okrídlencom, aby začali spievať rovnakú každodennú pieseň. Všetky zvuky si podali ruky a svojou silou prebudili spiace mesto zahalené hmlistou oblohou. Malá Ester svojim prenikavým pohľadom spoznala chlapca v blízkej diaľke. Volal sa Beny a miloval rýchlosť svojich kolies. Neposlušné vlasy mu viali očarujúco v jemnom vánku letného dňa. Hodiny prestali tikať, reč ostala na bode mrazu. Kvapky vody sa v slnečný deň upínali na pokožku okuliarov. Nechcelo sa im hýbať, ostali obaja ohromení. Len zvuk loptičky prehlušil toto chvíľkové bláznovstvo. Jeho tajomný pohľad jaskyne prenikol do podlamujúcich sa zreníc bystrej prefíkanej Ester. Pripomínal jej tajomnú chodbu nekonečne hlbokú akoby končila v strašidelnej jaskyni plnej jašterov. Ona mu pripomínala močiar plnú krokodílov ozubených, ktorí chcú ihneď skočiť po svojej obeti a usmrtiť ju. Pohľady sa od seba odtrhli a šli každý svojou cestou ďalej. No nebol to koniec priateľstva, ale začiatok. Roztrhli spolu rozčerenú hladinu vody a ich mladé telá sa navzájom ponárali ku rastlinám. To bol skutočne len začiatok...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
ivlu
11. 9.sept. 2008 23:42
Rozhodne atiaľ najlepšie z tvorby amatéra. Rozhodne ráz bude spisovateľkou. Využívaš vlastný štýl písania, čo Ti neskôr rozhodne propeje...
Napíš svoj komentár