Tento blog vyznie ako spoveď fanatika, ale je mi to
jedno.
Už pár rokov beriem DM ako soundtrack k môjmu životu.
Môj život navonok nie je interesantný, no moja duša je ako oceán (ó áno Oceán), plný tajomstiev, ktoré vlastne neviem tajiť.
DM stretnutia ma vždy šokujú. Je na zamyslenie, že sa
niekoľko generácií koncentruje na jednom mieste a všetkých spája oddanosť, vášeň, úcta, hudobné vierovyznanie.
Kontrast temného, niekedy vulgárneho zovňajšku a subtílnej duše.
Sex duší v dave pri tanci v priam posvätnej atmosfére. Vášeň
a bázeň v jednom spojení, obrátená svätožiara. Introvertné umelecké
duše s hriešnikom v sebe. Ambivalentnosť je asi celkovo vlastná DM pozitív človeku. Ako je
možné, že táto náruživosť zotrie aj generačné rozdiely?
Slovami frajerky Donnieho Darka: niektorí ľudia sa už rodia
s tragédiou v krvi.
A to spája a aj definuje naše čierne duše.
Čierna je naša šťastná farba.
Momenty, keď sa cítim úplná, celistvá, nechutne sexy
a tragicky zároveň, spojená s univerzom, požehnaná. Keď mám pocit, že niekam patrím, že milujem úžasne trpieť, martýrizmus sebe vlastný, svoju, pre niekoho otravnú patetickosť. Pár ľudí mi vyčíta melancholickú
povahu, neschopnosť skrývať lascívnosť až vulgaritu, precitilivenosť,
a naivitu. Ibaže neviem byť iná a v tejto komunite ani nemusím byť. Lebo podobné povahové črty ladia k DM duši ako čierny kabát. Srdce v ňom odeté.
Najčarovnejšie
na tom všetkom je, keď máš s kým všetok tento humbuk absolvovať. Tá
spolupatričnosť je na nezaplatenie.
Čo je
tragédia života? Keď sa vyberiem na takúto DM party na lov (vždy skrytý zámer,
nájsť konečne k sebe človeka rovnakej viery), a nakoniec neviem
spustiť oči z mojej DM soulmate, kamoša, ktorého som tam zavolala. No
ufff...little Dave. Only you exist here! Nikto iný ma nezaujímal.
Keď si
sa tam objavil v tej koženke, čierna elegancia a tie boty! No...srdce
v krku, zástava krvného obehu a aj som zabudla na hodnú chvíľu, kto
som vlastne. Kerá bije
Najradšej
by som si zakonzervovala na veky vekov (až do smrti) tie chvíle, keď nás hudba pohltila a od extázy
nebolo ďaleko (teda aspoň u mňa). Keď sa dostaneš do takého ošiaľu, že sa
vlníš ako had v rajskej záhrade a zatváraš oči blaženosťou
a pritom je tam prevaha lásky. Lásky k hudbe, aj k človeku, s ktorým
to môžeš zdieľať. Aj aj lásky k ľuďom, ktorí jediní v tejto chvíli
chápu, aké fyzicky nemožné je zachovať dekórum.
TOTO je
definícia milovania. DM omša pod pódiom. Tá hudba je sex.
Sex z lásky.
Keď
zase príde čas, že mi bude duša krvácať v izbe na zemi na karimatke,
vybavím si EXPECTO PATRONUM spomienku, ako sa naše DM duše milujú v tanci
a ako sme si dali v čare okamihu pusu pri lúčení, ktorá znamenala – ďakujem, že si a že sme mohli spolu žiariť šťastím. You can shine for me
Ďakujem
že sa po nekonečnej dobe cítim ako znovuzrodená. Prebudená, nabudená, okúzlená.
Epický
moment večera, keď mi došla absurdnosť situácie a povedala som mu: "počkaj, dám ti dole ten rúž, čo by na to povedal tvoj frajer?"
Nechci začínat žádné rouhavé řeči, ale myslím si, že Bůh má špatný smysl pro humor a až umřu, očekávám, že ho uvidím smát se.
Toto je moje ďakujem (DM fragmenty):
Tělo se oddává touhám duše
a když promluví tělo, vše ostatní je nepodstatné.
Je jeden způsob, jak uklidnit mou duši
když mé srdce burácí a myšlenky jsou vyčerpané.
Čekám, až přijde noc, vím, že nás spasí, když vše potemní.
Vášeň plane v mém srdci, božské podlehnutí je tady opět.
Jen v den jako je ten dnešní uniknu neustálé zmatenosti.
Tolik nocí, odlišných od dnešního večera
když byly moje oči tak rudé a byl jsem mylně považován za mrtvého.
Ale dnes večer ne. Už léta jsem se necítil tak při živote.
Já jen chci být součástí toho světla ve tvých očích.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Tu na birdzi tuším nejako veľa ľudí ľúbi DM