Známi nechápu, ako môžem vydržať robiť mukla v obchode a nervačiť sa s ľuďmi. Nečakám, že to pochopia. Keď som tam, pripadám si, že aspoň na chvíľu niekam patrím. Manuálna práca je úžasný oddych a odreagovanie po všetkom tom vysedávaní za kompom a knihami. Je na nezaplatenie, keď ma zákazníci zdravia na ulici. Keď mám pár verných zákazníkov, ktorí vždy chodia zvlášť len k mojej kase a zdvihnú náladu. "Moji" zákazníci.
Strýček a jeho "vozítko" a neodmysliteľný kompliment. "Slečna, ja vám niečo poviem. Ako žena ste veľmi krásna a ako povaha ešte krajšia. Sála z vás optimizmus". (Keby ten vedel...)
Týpeček s každodenným prídelom pitného režimu v podobe flašky vodky. "Už som sa zľakol, že tu nerobíte, dlho som vás tu nevidel."
Chlapík s pivami: "Dobré ránečko prajéééém!" To je on.
Osmahlý manželský pár - ukecaná vyrehlená tecinka a jej večne nabrúsený manžel - vždy zdvihnú náladu, lebo automaticky idú k mojej pokladni, keď ma zbadajú.
Výroky "vtipných" aj naozaj vtipných zákazníkov. "To čo je za minerálku s príchuťou že Šulinka?"
Pochvaly a komplimenty: "Konečne, vy ste prvý človek, ktorý sa dnes na mňa usmial. " "Tak rada chodím k vám, vy ste vždy taká ústretová". Tehotná žena alebo babička, ktorej naložím kartón kofoly do vozíka: "Ďakujem pekne, vy ste pozorná..."
A konečne, spolubojovníci Červenej armády. Pani K. ako generál, pri nej sa nič neprepečie, ale aj tak ju mám rada. Pani B. a jej flegmatický úsmev a očarujúci pohľad spoza okuliarov. Pani O. s "mamvpičizmom" a trojzubým rezignovaným úsmevom. Pani Š, jej permanentná nasratosť a motto: "Tady sme v K, tu to mosí fičat!" Pani R. a jej výkrik "MIŠKÓ!", ktorý som ešte nepočula xD
A konečne, môj najoblúbenejší kolega, Činčilek. Keď ho po príchode do práce vidím stáť v červenom mundúre za kasou, viem, že to bude zase jeden z perfektných veselých dní na pracovisku. Jeho anekdoty a oslovenia: "Liééénka Sedembodková...najkrajšia hrdzavá pokladníčka s empatickým srdcom." Len ho vidím a huba sa sama skrúca do úsmevu. Ty blázinku! Ty mi teraz zachraňuješ život.
Dnešná operácia Polárna líška a tieto slová: "Keď je človek štastný, nikto sa ho nepýta, čo je dôvodom jeho radosti. Ale keď je smutný, na dôvod je zvedavý každý. Preto sa stále snažím pôsobiť vysmiato, aby sa nikto radšej nepýtal...."
Dosť kvitujem, že si vieš robiť srandu aj sám zo seba, a nielen zo mňa. Vieš si urobiť zábavu z následkov nehody, šak zanášanie Lebo zničení ľudia vedia, že prežijú. Všetko.
"On už ma nikdy neprijme späť." "A čuduješ sa mu? Aspoň si teraz zistila, že mu na tebe záležalo."
Hm. Fakt.
Činčilečku, ty si teraz jediný dôvod môjho úsmevu. Pri živote ma drží len myšlienka na tvoje pekné slová, a na poslanie, ktoré ma čaká každý deň v práci. Spríjemniť deň zákazníkom.
Len tá bolesť v duši je neznesiteľná. Strašne to bolí. Ochromuje ma to. Akoby som mala zlomené rebrá. Si proste srab a padavka. Aspoň vidím, ako "vážne" si myslel svoje slová. To je tá veliká "láska", ktorú mi "dokážeš". UUUUUUUhm. Pristihujem sa pri tom, ako držím v ruke mobil a idem ti zavolať. Potom ho odložím. Načo sa stále ponižovať, keď o to nestojíš. Aspoň, že tá charizma sa ti vrátila. Aby si iné baby oslňoval svojim šarmom. Myslela som si, že ťa poznám, ale zmýlila som sa aj v tebe. A táto zrada bolí najviac zo všetkého, čo som zažila. A ty vieš, ako prežívam stratu blízkych ľudí.
A kto ma utešuje teraz, komu revem na pleci, že si ma ogabal? No Mirovi. Ten človek prežije asi všetko. Utešuje ma a motivuje. Môj ex. Ktorého som nechala najmä kvôli tebe. To už čo je toto za život.
Vymenila som sokola za páva.
Pokorne prijmem trest.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár