no myšlienka podlá jej štastie zmárnila,
podozrievala chlapca a nádej mu zabila,
spoločnú radosť nerozvážnostou zmárnila.
Pred ním sa ona sklamala,
teraz odsúdila zo zrady,
seba sami klamala.
Darmo teraz ona plače,
že všetkých do jedného vreca hádže.
Mala výhru už ju stratila,
smola,je neskoro aby sa vrátila.
V klbku,v rohu hlavou krúti,
ku dnu sa nezávratnou rýchlostou rúti.
Povraz teraz v ruke viaže,
svedomie jej zlý čin káže.
Rozklepaná plače,zvlyká,
za svoje činy hlasno piká,
stojí na stoličke,slučka okolo krku,
noc v slzách prebdela do svitania je len mrku.
Do stoličky kope,krikľavo vzlyká,
zo všetými údmi rýchlo miká,
posledné sekundy do smrti jej bijú,
už nie ona,ale spomienky na ňu žijú.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár