démon čo pomaly stáva sa mnou,
démon pred ktorým utiecť sa nedá,
musíš s ním bojovať,
ale ak sám tak ti beda.
Ihla čo zo žili život mi berie,
v ihle slasť,čo zvnútra ma žerie,
a nádherný pocit,po ktorom bažím,
pred ktorým uniknúť,márne sa snažím.
Prebdené noci a slz moria,
takto odplata slasti vonia,
tvár v rukách a srdce v žiali,
dám si dávku a môj cieľ sa mi zas vzdiali.
Neviem čo zo sebou,v zúfalstve tápam,
nechodím,nemyslím,len ulicami mátam,
som troska čo potrebuje podať ruku
a prekonať od ľudí obrovskú odluku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár