zbitý životom ako zmoknuté vtáča,
v bludisku pocitov,v spleti ženskej krási,
myslím na jej oči,pery,úsmev,vlasy.
Cítim ju pri sebe,
ako svojím,moje srdce hreje,
cítim ju pri sebe,
no ona už pri mne nieje,
odišla,nechala ma tu na pospas osudu,
vravela že prídu dalšie,
no ako ona už nebudú.
Spominám na krásne chvíle,
chvíle len naše,
ked tvoje pery na mojich,
boli moja múza,láska vášeň.
Teraz len dalej kráčam daždivou cestou,
s črepinami v nohách a bez teba,
čo budem robiť dalej,
asi žiť mi bez teba netreba.
Odišla si,na večné časi zaspala,
vidím tvoju nemú tvár,
že to zvládnem,že som si silný,
v tom si pravdu nemala,
tá strata,už poznačí ma na večnosť,
na večnosť bez teba,
plač si vo mne zasiala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár