pri nom stoja priatelia moji,
stoja a plačú ja vidím tie skrúšené tváre,
vidím na nich smútok,strach a nárek.
Ten chlap tam len stojí a len sa smeje,
pozerám splašene čo sa deje,
chcem sa pohnút no noha nikam nejde,
musím sa zobudiť,možno je to sen možno to prejde.
Ja vidím ako ich oči ma žiadajú o pomoc,
neviem čo robiť,už len strach ma na do mnou moc,
ja v ruke mám nožík a chlap sa blíži,
cítim z neho hnev,k čomu sa len zníži?
Ja vidím jeho tvár ten šialený výraz,
slizký,plešatý chlapík a ten hnusný riedky úsmev,
na jedno oko slepý chudý,pozerá na mňa ako na korisť lev.
Zrazu sa ohnal ja na zemi stonám,
priatelia trpia zo slučkou na krku,tak prečo nekonám?
On podišiel ku mne a pod krk ma chytil,
no zrazu som vo mne divný pocit pocítil.
Hnus a zloba môj strach premohli,
moja ruka a v nej čepel sa útok sa rozmohli,
čepel je v stehne,no chlapík sa chichoce,
vytihane nožík ani sa nemoce.
V žilách ja posledné chvíle už cítim,
ja mojich priatelov umierať vidím,
v tom zbraň sa mi v rukách ligoce,
šialený chlapík dalej sa rehoce.
Prvý krát som vystreli len podlahu som trafil,
náboj a šancu som zbytočne zmárnil,
druhý výstrel cieľ svoj už trafil,
zásah tu obludu na zem zvalil,
ja prišiel som k nemu,
ten panghart stále dýcha,smeje sa krváca zas pod krk ma chýta.
Ja strieľam jemu krv z úst sa valí,
už je mrtvy už sa mi to nemarí,
no priatelia na slučke dávno už odvisli,
ja kľajem na seba,oni nemohli čakat kym ja si rozmyslím.
Chytám spúšt a do úst si mierim jedine smrť ma z bohom zmieri.
Ja stisol som spúšt lebo chcem byt medzi nimi,
medzi tými ktorých mohli zachrániť moje činy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Úžasn! Dokonalé!
Áách...