som štastný.Nieže by som sa mal pred tým zle,
ale teraz sa mám úžasne.Vika je niečo ako ja,
tam kde žila pred tým bola v podobnej situácii
ako ja a teraz nevidí dôvod prečo by mala byť
obľúbená.Osud? Neviem. Moje cesty autobusom sú
iné.Nevšímam si ľudí ani cestu.Pesničky počúvam
dosť,ako to nazvať,pozitívne.Aj mamka si na mne
niečo všimla.
Okdedy prišla ubeholi štyri dni.Vymenili sme si čísla,
píšeme si na facebooku.V škole sa smeje.Ja sa smejem,
všetci na mňa divne zazerajú alebo skôr na nás aké super
slovo nás.
No v tom mi prišla sms-ka:
Jano prosimta pod von potrebujem sa s tebou porozpravat rychlo prid ku mostu ved ty vies kde prosim ahoj vika
...šok! Bože čo sa stalo.
„Mamka idem von ," zakričal som na ňu.
„Ved je streda,nechodí sa von náhodou cez víkend?".
„A nieje to jedno,prídem okolo deviatej".
Naštastie moja mamka je dosť tolerantná,oca nemám,
ale vychováva ma nadmieru dobre.
„Dobre,ako myslíš ale ani o minútu neskôr " odvetila.
Rýchlo som sa obliekol a už sa náhlim dole schodmi.
Hoc je Február a tuhé mrazy dal som si botasky,
nevadí ponáhľam sa ona tam už asi stojí. Mám to len
asi tri minúty od môjho paneláku.
Vidím ju, má sivý kabátik a s jej červenými vlasmi
sa pohráva chladný vietor.Približujem sa a čo vidím,
ona plače.
Rozbehla sa ku mne a objala ma.
„J-Ja už nevládzem,už dalej nemôžem" zvlyká a plače.
„Neboj sa už je dobre som tu som pri tebe,čo sa stalo?"
„Ja nechcem ja sa bojím,nemôžem,nechcem ho vidieť"
„Kľud som tu hlavne mi povedz čo sa stalo všetko sa vyrieši"
Potom my to pošuškala do ucha a ja som pochopil,
že to nebude také jednoduché.
Jej otec ju bije!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
greenbunny
24. 2.febuára 2011 21:13
poslednú vetu si si mal nechať na začiatok ďalšieho dielu
Napíš svoj komentár