na večný spánok smrtka ho uspáva,
umiera sám bez detí,bez ženy,
sklamaný životom,životom na zemi.
žil štastne,dýchal pre ľudí,
no žial s lásky,s toho sna on sa prebudil.
na začiatku s dievčatom,ženou,myslel že má výhru ,
že spoli storočia prežit stihnú,
no márnosť tej ženy a druhá strana lásky,
strana v ktorej mu ublížili jemné pery krásky.
on snažil saju získať späť ,
no dôvodov ona mala,však ani jeden pravdou nebol,
na to by aj ona prisahala.
ani jej nebolo lúťo tej mysle,
mysle ktorá na druhého myslí kým prvý na ňu myslel.
teraz leží na posteli smrteľnej a stále myslí na ňu,
nedá sa on vymaniť z pocitu nepravého štastia,
hoc i len pocitu toho bezcenného zdania.
leží sám bez priateľov,bez rodiny,
kým ona pantá myseľ dalšiemu,
za štastím lásky vidiny.
teraz čaká on na vykúpenie ako mnohý dalši,
ktorý sú v tej mysli rozmarnej dávnou slávou zašlý.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár