Pre kazdeho znamenaju Vianoce nieco ine. Kazdemu sa na Vianoce viaze ista mila ci nemila spomienka. Ked poviem slovo Vianoce, urcite sa nikomu ako prve nevybavi Jezisko v jaslickach (co by sa podla nasho farara malo). Pred ocami mate v tej chvili vianocny stromcek, darceky alebo kolace.
Keby teraz mne niekto povedal to "carovne" slovicko, urcite si predstavim rolku baliaceho papiera trciaceho z nakupnej tasky s napisom TESCO. Pred sebou vidim hodiny, ktore odbijaju 4 hodiny poobede, ale vonku je uz tma ako o polnoci. Vidim plne obchodne domy, v ktorych su nervozni ludia. Vidim seba, ako sa tvarim, ze mi je jedno, ze este nemam darceky aj ked je 23. decembra.
Citim smrad primatorskeho puncu zmiesaneho s pecenymi klobasami,ktore su, mimochodom, drahsie ako cele prasa. V dialke vidim blikajuce certovske rohy, ktore mi tak neskutocne lezu na nervy. Ked sa pozriem nad seba.... to radsej ani nie. Kosice su v tomto obdobi az priliz osvetlene gigantickymi kometami, svieckami a anjelmi. Kazdu chvilu vyberam premrznutou rukou mobil a citam tie trapne a otrepane esemesky, ktore uz rokmi poznam hadam aj naspamat. Neodpisujem uz aspon na desiatu a kracam dalej. Kracam? Potacam sa, vyhybam sa znamym, aby som im v zlosti nepovedala nieco, co by ma mohlo mrziet.
...Sledujem tie ubohe kapre a este ubohejsich ludi, ktori stoja v rade, aby sa im nejaky usiel. Aspon pri nich sa mi ulavi, ze ja tam stat nemusim. My, chvalabohu, kapry nejdavame.
...Na eskalatoroch som maximalne ostrazita aj napriek piatim taskam s potravinami a kozmetikou, ktoru si pod stromcekom najde hadam kazdy. Davam pozor, aby ma uz po osmy krat neokradli a modlim sa, aby som uz konecne nasla tie vianocne oplatky a mohla ist domov.
...Stedry den. Uz od osmej rano u nas huci vysavac, takze sa zase nevyspim. Musim umyt hornu kupelnu, aj ked sa uz par mesiacov nepouziva. Z dola pocujem hadat sa sestru s mamou, ze predsa ta salonka, ktoru mama zavesila na stromcek je inej farby ako ostatne. Ignorujem to. Pomedzi ich krik pocut stare zname..."Raz nasi, raz vasi, nech cestiiiicka neprasi...." Zavriem sa do izby a ... ani tie dvere nestiham zavriet uz sa na mna sype hrba povinnosti. Tvarim sa, ze pocuvam. Pomozem prestriet v jedalni, pripravim vsetko na stol a utekam si lahnut do vane. To je jedine miesto, kde mi hadam daju pokoj. Vyliezam tesne pred vecerou.
...Toto su uz druhe Vianoce bez otca. Ten ma asi zaujimavejsie veci na robote, ako byvat s rodinou. Uz druhe Vianoce bez kriku za stedrovecernym stolom. Druhe Vianoce, ked sa modli mama a nie otec.
Bohuzial, su to aj prve Vianoce bez nasho Charlieho, ktory zomrel len pred par tyzdnami....
....ano, toto vsetko ja vidim, ked mi hovorite o sviatkoch rodinnej pohody, pokoja a lasky....
btw, inak som celkom normalna...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
kolibriceq
6. 1.januára 2008 10:46
..pekné inac mas uplnu pravdu D
3
nice my si este aj spievame koledy pod stromom,lebo mame na tom zalezi,ale otec je neveriaci,taze len kotula ocami a mama nepozna cely text..taze je to na mne ale tradicia..co uz..nech ma mama radost
Napíš svoj komentár