Najnovší film režiséra Juana Antonia Bayonu (1975) a producenta Guillerma del Tora, skvelého autora mysteriózne ladených snímkov čerpajúcich námety zo španielskej občianskej vojny: El espinazo del diablo a El laberinto del fauno, sa tentoraz odohráva v prostredí schátralého sirotinca. The orphanage, alebo španielsky El orfanato, má vcelku jednoduchý filmový sujet. Hlavná hrdinka, 37 ročná Laura, vo veľmi presvedčivom hereckom podaní Belén Ruedy, sa vracia s manželom a asi 7 ročným adoptovaným synom Simonom do sirotinca, v ktorom vyrastala, s úmyslom zriadiť v ňom sanatórium pre deti s dawnovým syndrómom. Sirotinec má aj neživých obyvateľov, ukrýva neobjasnený zločin.
Vo filme sa bravúrne pracuje s náznakmi, falošnými motívmi, je výborne vygradovaný a ešte lepšie vypointovaný. Simon si najde imaginárneho kamaráta a vzápätí záhadne zmizne. Jeho hľadanie tvorí osnovu filmu. Stopy a kosti detí sú všade v dome a vedú diváka viac do jeho temnej minulosti ako k nájdeniu Simona. K tomu má prispieť aj Geraldine Chaplin v roli média, komunikujúceho s otrávenými deťmi. Jej rola je naozaj perličkou filmu, tak ako jeho záver, ktorý má zvláštny melodramatický nádych a prestupuje sa v ňom svet živých bytostí a záhrobných existencii. Vidno, že Španieli majú predsa určité skúsenosti s telenovelami. To však s jeho úrovňou vôbec nesúvisí.
Bayonov The Orphanage má akiste viac spoločných znakov s latinskoamerickým magickým realizmom. Studený vietor a rozbúrené vlny oceána prirážajúce na pobrežie (reálne Astúrie) umocňujú atmosféru, kombinovanú s chladom zosnulých detí. Nadaný režisér sa nespolieha na lacné hororové klišé. Divákom preto nenaservíroval žiadnych zmodravených, doráňaných a zakrvavených navrátilcov, ktorí by sa vrátili v podobe, do akej boli znetvorení v momente svojej smrti. Jeho detskí duchovia pôsobia veľmi "civilným" dojmom a pritom sú na stupnici hrôzy porovnateľní napríklad so štylizovanou postavou Santiho zo spomínaného filmu El espinazo del diablo. Sirotincu prvoplánovosť rozhodne nehrozí. Vcelku rafinovane dokáže podnecovať ľudskú predstavivosť a poštekliť emócie. Akási naliehavá bezradnosť matky strácajúcej dieťa, závislého dieťaťa, ktoré sa stratilo a úbohých sirôt, ktoré boli utratené sa tu pozvoľna prenáša na diváka.
Tento film šikovne čerpá z viacerých žánrov, najmä z mysteriózneho thrilleru, duchárskeho hororu aj z rodinnej drámy. Miešanie žánrov sa v konečnom dôsledku javí byť úspešné. V podstate je to výborný film. V podstate v ňom veľa ľudí neumiera, mŕtvi v ňom už sú. K Sirotincu, ktorý sa stal so 4 274 355 divákmi najsledovanejším filmom roku 2007 v Španielsku a J. A. Bayona získal v tom istom roku zaň prestížnu prémiu Goya za najlepšiu réžiu, môžem ja svojou španielčinou len dodať: Vale la pena mirar esa pelicula!
Recenzia
Komentuj
Komenty k blogu
1
mafianka751
7. 9.sept. 2008 16:36
Sirotinec je hovadina
Napíš svoj komentár