Zároveň je však treba povedať, že sa v evanjeliách nachádzajú i state, kde sa pojem Syn Človeka obsahovo vzťahuje na Ježiša. State, kde dotyčný evanjelista vidí Syna Človeka priamo v Ježišovi Kristovi.
Aký postoj zaujať k tomuto rozporu?
„Ešte aj vy ma nechápete?“ aj tieto Ježišove slová môžeme nájsť na viacerých miestach v evanjeliách. A znamenajú, že Pán bol často rozčarovaný z toho, že ani samotní učeníci správne nechápali význam toho, čo im hovoril. Výber učeníkov nebol totiž vôbec náhodný, pretože Pán sa snažil vybrať spomedzi židovského národa tých najvhodnejších, ktorí by správne chápali jeho učenie a mohli ho ďalej rozširovať bez akéhokoľvek skreslenia. Ale žiaľ, ako dosvedčujú evanjeliá, ani oni toho často neboli schopní. Preto si ich Pán brával do ústrania a snažil sa im spätne správne vysvetliť to, čo celý deň učil zástupy.
Nechápavosť učeníkov bola však iba odzrkadlením celkového stavu duchovnej nezrelosti celého ľudstva, ktoré ešte nedospelo do takej duchovnej výšky, aby bolo schopné správne chápať všetko, čo Mesiáš prinášal. A pretože nechápavosť učeníkov pretrvávala aj napriek ich osobitnému, dodatočnému vzdelávaniu, Ježiš videl, že ľudstvo musí ešte určitý čas duchovne dozrievať, aby mohlo pochopiť plnú Pravdu. Pravdu, ktorú mu síce Kristus prinášal, ale pre všeobecnú nezrelosť ju ešte nemohol sprostredkovať plným spôsobom.
A preto zasľúbil príchod Syna Človeka! Preto bol nútený predniesť zásadné slová: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám.“
„On“, čiže niekto iný. A my už vieme kto. Syn Človeka, ktorý je totožný s Duchom Pravdy, a ktorého príchod Kristus stále výstražne spomínal.
Fakt, že tieto veci neboli správne pochopené a správnym spôsobom zaznamenané v evanjeliách, môžno pripísať na vrub Mesiášom kritizovanej nechápavosti učeníkov. A kvôli ich nechápavosti sú v evanjeliách skreslené aj iné veci. Veci, ktoré neboli pochopené správne, čiže tak, ako boli zo Svetla dané. Tak, ako ich sprostredkoval Kristus, ale boli pochopené iba tak, ako im boli schopní porozumieť učeníci. A preto evanjeliá v niektorých miestach nesprostredkovávajú Pravdu, ale len čisto ľudské, osobné pochopenie autorov konkrétnych evanjelií.
Evanjeliá by zrkadlili úplnú Pravdu jedine vtedy, keby ich osobne napísal samotný Kristus. Potom by to bolo skutočne Slovo Božie! Ale pretože sa tak nestalo, do toho, čo neskôr zaznamenali učeníci, sa votreli omyly dôsledkom ich vlastného mylného pochopenia. Preto sú evanjeliá len slovom ľudským, i keď veľmi silne inšpirovaným Zhora.
A aj kvôli tomu mal prísť vo vzdialenej dobe Syn Človeka, aby sa táto chyba nezopakovala, a aby tentokrát napísal Posol zo Svetla svoje Posolstvo vlastnou rukou, čím by bolo zabránené nesprávnej ľudskej interpretácii tak, ako sa to stalo v prípade Ježišových učeníkov.
Žiaľ, vznikajúca kresťanská cirkev budovala na neúmyselných omyloch učeníkov, a preto sa do cirkevných vieroúk dostalo mylné chápanie niektorých zásadných vecí. Tou najzásadnejšou je nesprávne pochopenie skutočného zmyslu príchodu Ježiša Krista na našu zem, ako i jeho smrti a zmŕtvychvstania. To by však bolo témou na samostatný článok.
No a medzi podobné zásadné omyly môžeme zaradiť aj všetko, čo súvisí s chápaním pojmu Syn Človeka. Cirkvi totiž stotožnili tento pojem s Ježišom Kristom, a preto neočakávali príchod Posla z Výšin, ktorý mal na základe zasľúbenia Mesiáša uviesť ľudstvo do plnej Pravdy v dobe, kedy ju už bude schopné prijímať a správne chápať.
Židovský národ pred 2000 rokmi očakával Mesiáša a keď prišiel, nespoznal ho a dal ho ukrižovať ako rúhača. Ježišom zvestovaného Syna Človeka však kresťanské cirkvi vôbec nečakali, avšak On, v naplnení Kristových slov prišiel na zem, aby ľudstvu priniesol plnú Pravdu. Prišiel, aby zavŕšil a naplnil poslanie Krista, ktorý tak nemohol urobiť vo svojej dobe kvôli ľudskej duchovnej nezrelosti, prejavujúcej sa veľmi výrazne aj u jeho vlastných učeníkov. A aby nedošlo k skresleniu Pravdy nijakým nesprávnym pochopením, napísal tentokrát Syn Človeka svoje Posolstvo vlastnou rukou. Svetu tak bola daná úplná Pravda, ktorá jediná ho môže zachrániť a vyslobodiť z jeho duchovnej nevedomosti tým, že mu dá odpovede na najzásadnejšie otázky bytia.
Niet žiadnych tajomstiev, ktoré by neboli odhalené v Posolstve Syna Človeka, pretože je prianím Stvoriteľa, aby sa ľudia stali vedomými. Aby poznali celé stvorenie a svoje miesto v ňom. Aby jasne videli pred sebou cestu, ktorá ich povedie až do raja, čiže do konečného cieľa nášho putovania stvorením. Jeho dosiahnutie je jediným skutočným zmyslom nášho bytia. Pre každého ľudského jedinca s otvoreným srdcom skrýva toto Posolstvo hodnoty, ktoré hovoria samé za seba. Hodnoty, ktoré jasne svedčia o tom, že takéto niečo nemôže pochádzať z pera človeka, ale len od Posla zo Svetla, prichádzajúceho na zem preto, aby naplnil zasľúbenie Mesiáša.
Všetky tieto skutočnosti sa stanú zjavné každému, kto ich dokáže vnímať nepredpojato a s otvoreným srdcom. Kto je však predpojatý a pevne zviazaný s dogmami, ktorých omyl má svoje korene už v nepochopení učeníkov, ten, kŕčovito sa držiac týchto dogiem, bude bojovať proti Posolstvu Syna Človeka presne tak isto, ako bojovala pred 2000 rokmi židovská cirkevná vrchnosť proti Posolstvu Mesiáša, pretože ho považovala za kacírske.
A pozor! Vždy keď Kristus predniesol slová: „Keď raz príde Syn Človeka …“, znelo to ako výstraha. Ako výstraha kvôli plnosťou času, pretože Syn Človeka mal prísť v dobe vrcholiacej duchovnej zrelosti ľudstva, schopnej prijať plnú Pravdu. Zároveň to však bude doba nadchádzajúceho súdu a jeho úspešné zvládnutie má byť ľudstvu uľahčené práve poznaním, obsiahnutým v Posolstve Syna Človeka. Toto poznanie dáva ľuďom schopnosť prejsť súdom a nakoniec dôjsť ku korune svojho bytia, ku kráľovstvu nebeskému. Od chvíle zvestovania Posolstva Syna Človeka sa jeho Posolstvo stáva mostom a cestou ku kráľovstvu nebeskému. Stáva sa Pravdou, ktorá oslobodzuje od nevedomosti a činí z človeka tvora plne vedomého, a preto schopného vedome kráčať pravému cieľu.
A tak sa dostávame k dnešnej dobe a k našej aktuálnej súčasnosti. Ide o dobu silného tlaku na duchovné prebudenie. Na prebudenie k duchovnej samostatnosti a k duchovnej slobode, pretože sloboda ducha je jedným zo základných predpokladov správneho postavenia človeka vo stvorení.
Prvý závan slobody ducha, nespútaného omylmi, neporozumením a dogmami sa v dnešnej dobe prejavuje tak, že doterajšie konzumné a povrchné prijímanie všetkého bez hlbšieho premýšľania začína nahrádzať zvýšený vnútorný pohyb, prejavujúci sa nedôverou, ba až odporom voči doterajším autoritám. Ľudia sa začínajú vnútorne i navonok búriť, pretože to, čo dnes vidia, je čoraz viac vzdialené od pravdy, slobody, ľudskosti i od Stvoriteľa.
Duchovné putá, ktoré boli ľudstvu založené nesprávnym chápaním duchovných právd sa začínajú navonok manifestovať do podoby jeho spútania prostredníctvom absurdných opatrení proti pandémii, ktorých cieľom nie je ľuďom pomáhať, ale ich ovládať a zotročiť. Všetky snahy o vonkajšie spútanie ľudí sú však len nevyhnutným dôsledkom ich spútania vnútorného a duchovného. A to prostredníctvom rôznych omylov a dogiem, vzdialených od Pravdy. Alebo prostredníctvom absolútneho ignorovania duchovného rozmeru bytia tak, ako to robí súčasný konzumný materializmus a jeho otroci.
A práve preto prichádza Pravda v Posolstve Syna Človeka, aby nás v nadchádzajúcom súde oslobodila. Aby nás oslobodila vnútorne i navonok tým, že môžeme poznať veci také, aké naozaj sú. Že môžeme pochopiť, čo je v našom živote prvoradé a čo podružné. Že môžeme spoznať pravé hodnoty, všetky chyby v našich názoroch na život i všetky omyly v duchovných náukách, od ktorých sa môžeme oslobodiť poznaním Pravdy.
Jedine Pravda a jej poznanie je cestou k slobode jednotlivca i k slobode ľudstva! Preto nám bola daná v Posolstve Syna Človeka na základe zasľúbenia Ježiša Krista, ktoré sa tým naplnilo.
Toto Posolstvo sa však dokáže dotknúť iba ľudí opravdivých a Pravdu úprimne hľadajúcich, pretože sú svojim postojom a snažením Pravde rovnorodí. Ľudia, spútaní rôznymi falošnými dogmami a výkladmi ako reťazami nie sú schopní voľne a slobodne otvoriť srdce tomu, čo prichádza zo Svetla, a preto to nepoznávajú. A tak sa Posolstvo Syna Človeka stáva testom opravdivosti ľudskej osobnosti. Stáva sa testom sily túžby jednotlivca po poznaní skutočnej Pravdy.
Žijeme v dobe prorokmi i samotným Ježišom Kristom predpovedaného súdu a súčasné dianie okolo nás, aké nemalo doposiaľ na našej planéte obdobu je toho dôkazom. Buďme si toho vedomí a hľadajme Pravdu, ktorá jediná nás môže oslobodiť a zachrániť.
v spolupráci s » smeromkzivotu.blogspot.com/...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
Druhý význam slova „Syn človeka“ spočíva v tom, že Ježiš bol skutočne ľudskou bytosťou. Boh proroka Ezechiela nazval „synom človeka“ 93 krát. Boh jednoducho Ezechiela nazýval ľudskou bytosťou. Syn človeka je človek. Ježiš bol úplne Bohom (Ján 1:1), ale bol aj človekom (Ján 1:14). 1. Jánov 4:2 nám hovorí: „Božieho Ducha poznáte podľa tohto: Každý duch, ktorý význáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha.“ Áno, Ježiš bol Boží Syn – bol vo svojej podstate Bohom. Áno, Ježiš bol zároveň aj Syn človeka – bol vo svojej podstate ľudskou bytosťou. Aby sme to zhrnuli, výraz „Syn človeka“ naznačuje, že Ježiš je Mesiášom a že je skutočne aj ľudskou bytosťou.
Napíš svoj komentár
Daniela 7:13-14: „V nočnom videní som videl: S nebeskými oblakmi prichádzal ktosi ako Syn človeka. Priblížil sa až k Starcovi dní, priviedli ho pred neho. Bola mu odovzdaná moc a sláva i kráľovstvo, aby mu slúžili ľudia každého národa i jazyka. Jeho moc je večná, nikdy nepominie, a jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené.“ Titul „Syn človeka“ bol mesiánskym titulom. Ježišovi bola daná moc a sláva i kráľovstvo. Keď Ježiš použil toto označenie, priradil tým k sebe proroctvo o Synovi človeka. Židom v tej dobe bol tento výraz dôverne známy a veľmi dobre vedeli, na koho sa má vzťahovať. Ježiš sa vyhlasoval za Mesiáša.