keď srdce svoje Ti otváram až do korán.
Možno je priskoro,
ukázať Ti miesta, kde tajomstvá svoje ukrývam.
Kde všetko tajné mám.
Možno je priskoro,
ukázať Ti všetko, čo nemám rád, čo neznášam,
čo všetko milujem, okamihy, pre ktoré naplno žijem.
Snažím sa ako viem,
no ďalej mlčať nevládzem.
To ticho hlučné mi do hlavy bije,
no ja Ti musím povedať:
,, Láska, bez Teba, prázdno mi je!"
Ver a či nie.
Na posteli ležím,
do prázdnoty hľadím
v myšlienkach za Tebou bežím,
snáď tým nič neskazím.
Keď na nebo hľadím
nás vo hviezdach vidím.
Ľúbiť je veľmi,
no hluk tichý v mojej hlave vraví,
čo viac chcel by.
Trochu sa silných slov bojím a ty bojíš
no ja pri Tebe stojím a ty pri mne stojíš.
Azda to silím? To si nemyslím.
Srdce vraví, ja sa v citoch nemýlim.
Rozum vraví mlč! Nemal by si...
Paprsky skorých ranných lúčov hľadia nás.
Slnko sa len nad obzor dvíha,
ešte nie je správna chvíľa.
Nie je ešte vhodný čas.
Východ slnka vyjde zas a zas.
Rozum čuš !
Predsa poviem..
Láska, ja Ťa viac ako len zbožňujem
Láska, ja Ťa vážne milujem.
Chvejem sa celý, trasie sa mi hlas
a to nechcem vidieť svoj výraz.
Neviem čo sa to so mnou udialo, no moje staré ja mi niečo zobralo.
Som rovnaký, ten istý
a pri tom iný, tak neistý.
Ja som tu a ty tam
ty si s ním a ja sám.
Videl som nás spolu navždy.
Myslel som si, že tí správny sa našli.
Spoznával som Tvoje mesto
blúdil som každou cestou
Lúčim sa s tebou láska,
želám si len, aby si bola navždy šťastná.
Ešte sa na mňa usmej
a už len z diaľky zamávaj
už odchádzam
tak sa pekne maj.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár