Neviem, či sa vám to stáva tiež, ale ja mám niekedy pocit, že by som bola schopná dorozumieť sa s niektorými ľuďmi aj bez slov. A to najmä s takými, s ktorými som každý deň a mám ich rada. Niekedy, keď sme vonku aj s kamáratmi som len ticho, lebo už neviem čo hovoriť, keď je so mnou aj moja "druhá polovička". Potom nasledujú tie naše pohľady typu, že to čo má byť a ako si vedela, čo chcem povedať? Ale už sme si zvykli. No niekedy si ideme skočiť do vlasov lebo je to dosť otravné, keď si nemôžme pomaly my dve ani pomyslieť bez toho, aby tá druhá nevedela čo si myslí prvá. Akoby sme boli prepojené neviditeľnými káblikmi. Ale na druhej strane som rada, že ju mám, lebo keď mi je ťažko a potrebujem pri sebe niekoho, kto ma pochopí aj bez slov, viem, že je tu pre mna. A za to jej nesmierne ďakujem.

Mojej "druhej polovičke" od bubu2 ...cmuk

 Úvaha
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
angel_love  8. 2. 2008 18:44
to je krásne mať takého človeka
2 
fotka
lindush4  8. 2. 2008 19:35
Teraz som o tom písala blog , je to úžasné mať takú spriaznenú dušu , no nie každý má to štastie, no časom každý nájde svoju soulmate

Pekný hoci kratučký článok
3 
fotka
xawerlin  8. 2. 2008 22:32
Ďakujem cmukish
Napíš svoj komentár