Bol horúci letný podvečer... V mestskom parku bol už len jeden človek, ktorý čakal... Koľko času už prešlo? Prechádzal sa a dúfal, že príde... Neprichádzala... Znova a znova...
Hovoril si, prečo je taký hlúpy... Prečo to ešte nevzdal, prečo ju neposlúchol, prečo sa neodovzdal realite a stále žil v klamstve... Prečo zabíja život dávno strateným očakávaním...
Jeho duša bola rozpoltená... Jedna polovička ho nútila pýtať sa prečo a ta druhá mu okamžite ponúkala odpovede na všetky jeho otázky... v mysli sa mu vynárali obrazy... obrazy jej tváre... obrazy tej, ktorú tak miloval... tej ktorá mu vzala nádej...
Nechápal to... Nechápal, prečo ju tu ani raz za tie letné večery nezazrel... Vedel, že je to jedno z jej obľúbených miest a nerozumel, prečo sa ešte ani raz neukázala...
Pomaly sa pobral na odchod... Na konci ulice sa ešte raz otočil, či ju náhodou nezazrie kráčať vo svetle pouličnej lampy... Pobral sa domov... V parku opäť zanechal spolu s veľkou bolesťou ďalší kúsok svojej roztrhanej duše...
Skutočný príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
2
neviem co na to povedat,.....je to pekne,.a dost smutneee,.neviem ci to je aj z reality ale urcite niekoho rani,..ked lubi osobu ktora onho ani nezakopne,.........myslienky su vyjadrene pekne fakt,........no chcelo by to pokracovanie
3
hmm ak sa mam vyjadrit tak je to s casti pravda len scasti... heh a v normalnom stave by som taketo nieco nikdy nebol nenapisal ale ako som sa zmienil pisal som to rano o pol stvrtej takze uz som viacmenej driemal.... ale diki za komentare
4
Wow ja by som o štvrtej ráno napísala do blogu asi niečo také :
mhboignmbhopgjnmbh§bhújpkgvpogvj
lebo by mi hlava capla na klávesnicu
mhboignmbhopgjnmbh§bhújpkgvpogvj
lebo by mi hlava capla na klávesnicu
6
Myslím že vzhľadom na určitý časový odstup možno aj bude čas na pokračovanie... veľa vecí sa zmenilo, veľa vecí sme pochopili... určite je čas na pokračovanie
Napíš svoj komentár
k obsahu som sa vyjadrovala uz vela krat predtym a bohuzial uz neviem co mam viac povedat. zabudnut je tazke, viem ako velmi sama to zazivam. ale raz si musi clovek uvedomit ze ked je raz vsetko stratene tak je to stratene. tym slovam ktore som teraz napisala mozno ani ja sama teraz nechcem verit ale je to pravda. nemozes zahodit zivot, niektore veci je treba pochovat.
neda mi nespytat sa, to o parku je pravda alebo je to "len" pribeh?
a preco si ju tam nevidel? mozno nechcela aby si ju videl, mozno tam naozaj nebola, ale myslim ze prave to mas na nej rad... no mozno sa mylim..