kráčam po lúke v počasí hmlistom.
Všade hmla cítim strach,
zahodím knihu a prekročím prach.
Moju knihu plnú bolesti,
slza tečie krv na zápästí.
Vytrhnúť tak tie strany krutosti,
a nechať len stránky múdrosti.
Moja kniha života,
obklopuje ma iba samota.
Čítam ju stále znova,
chcem umrieť a začať od znova.
Knihu do ohňa hádžem,
a od úľavy a šťastia plačem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár