prečo mi tie krásne chvíle vnucujete?
Potrebujem štipku nádeje,
haló no tak kde je?
Prejsť žiletkou po ruke,
a je po všetkej muke.
Celý život silná buď vravíte,
no teraz už časom márnite.
Už som na pokraji síl,
žiť už len zopár chvíľ.
Neodcudzuj prosím pochop!
Moju ruku do tvojej uchop.
Nie! Ja sprostá naivná krava,
veď ako sa to ku mne správa?
Zabil kladivom po hlavičke,
ležím bledá na lavičke.
Slza steká zase raz,
po chrbte mi prešiel mráz.
Koniec, tma, svetlo zrazu,
už som na bode mrazu.
A tak príbeh dievčaťa,
jedného krehkého mačaťa,
skončil sa a už nikdy nebude,
pretože svoj život ľutuje.
Tak zomri alebo buď,
nemala do života chuť.
Celý život sa jej zunoval,
a sám ju aj pochoval.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
adsy
21. 2.febuára 2012 20:25
veľmi ako by som to povedal, vyvoláva to vo mne smútok
Napíš svoj komentár