Je to taký bezmocný pocit, beznádejný keď ťa nemá kto chytiť za ruku a zahriať ťa.
Vidím svoj dych..a na okolo všade len hmla.
Ako v strašidelnej rozprávke...na vôkol nič necítiť a nepočuť...
len zimu a mráz...pozerám sa do dokola či niekde neuvidím bdieť aspoň kúsok tepla...
no nikde nič....čakám že zažiari lúč slnka..no zase nič...
Pomalými krôčikmi sa snažím prechádzať...aby som nezamrzla...no tak ťažko sa mi zdvíhajú nohy...mám ich také ťažké...
Už nevládzem padám na kolená...oči sa mi zatvárajú....
...zrazu v diaľke vidím bielu osobu ...kráča ku mne...ku mne??? nevidím dobre...
…zdá sa mi to ....no už nevládzem ani rozmýšľať...zakrýva ma prikrývka mrazu ktorá ma už nikdy neodokryje...
Zrazu mojou dušou prešlo teplo ...veľa tepla čo to je???
Otvorím oči a všade je tak krásne ...teplo...lúče slnka...počujem ozývať sa smiech..
Ach áno pochopila som ....nebo ...ako je tu krásne...krajšie ako na zemi......nádherne
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
obdivujem takých ľudí ako si ty.Ste riadne talenty ale toto čo si napísala je krásne!! wow