Čo tu vlastne robím?

Dobre si si našla spovednicu. Ale nepáči sa mi, že sa pretvarujes kvôli takým ľuďom. Azda sa s nimi chceš priatelit, držať sa na ich úrovni, bojíš sa?

@savvym pretvarovať sa je fajn, drží to človeka pri živote. Keď som sa prestala pretvarovať, hrať ľudské hričky, celkovo som upadla do apatie a stratila záujem o všetko.

@aventine presne, sem tam je aj hraný záujem lepší, ako ostať úplne mimo. Ale vo veľkých množstvách všetko škodí. Nie je to najvhodnejší spôsob. Čo odporúčam autorke je nájsť si dáke hobby - voľno časovú aktivitu, kde by spoznala ľudí so spoločnými záujmami - kde by sa mohla aspoň na chvíľu aspoň v dákej oblasti prestať pretvarovať pri ľuďoch.

Netreba všetko brať len negatívne, pozri sa na svet z inej stránky je toľko možností, ako si uvedomiť, že ostatní ti za to trápenie a depky a ktovie čo ešte vôbec nestoja. Je to tvoj život, prečo by si sa mala pretvarovať? Ozajstní priatelia ťa budu mat radi takú aká si, bez ohľadu na to ako vyzeráš alebo aké zlé alebo dobré veci si urobila... Jednoducho si zatiaľ len nenarazila na tie správne osoby, ale všetko raz príde, len treba žiť trochu s úsmevom a užívať si život

začni žiť podľa Božích prikázaní a život sa ti razom zmení...

Ak by som mal....neviem sa vyjadrit no proste....uz tu mas komenty ako treba vidiet vsetko pozitivne, najst si zaluby , obratit sa na boha alebo ze to pretvarovanie je vlastne jedine co ti ostava tak ja ako alkoholik birdzu aby som doplnil vsetky mozne "riesenia" by som ti mal napisat nieco ako "vypi si a bude dobre" ale neni to pravda tak ti to pisat nebudem aj ked som to uz vlastne napisal

Prečo s tým niečo neurobíš?

Kto si a čo robíš v mojej hlave?

tiež mávam niekedy také stavy,preistotu som prestal pozerať správy lebo to ma hodne deprimovalo

Chceme sa pacit druhym ludom. Vsimli sme si, ze ludia sa citia pocteni, ak niekto rozmysla podobne, ako oni, alebo vyznavaju tie iste hodnoty, ako oni. Preto to mame v malicku, ze ked sa chceme pacit, tak musime byt, ako oni. Oni nam to daju. Sme spokojni obaja. Lenze, po nejakom case nastava problem. Stracame samych seba. Nerobime to, co nas naplna, co sa nas dotyka v hlbke a citime frustraciu: nikto nas nenapodobnuje a nikto sa nechce zapacit nam. Vsetko je na nasich pleciach a my sa snazime, nikto iny okrem nas vsak nie. Narastie to, az zacneme uvazovat nad nezmyselnostou takehoto spravania. To, ze s tym chceme skoncit, je znak urciteho vyvoja: nedalo sa to predtym, ale teraz je ten pravy moment. Ked uz pozname hodnotu vlastnych postojov, emocii, nazorov a hodnot. Sme pripraveni si za nimi stat a bojovat o ne. Zaciname si vazit samych seba a sme dost silni, aby sme zvladli odmietnutie od druhych. Vieme, ze sa nemusime bat, lebo Svet je velky a najdu sa ti spravni ludia, ktori si vazia presne tie vlastnosti, ake mame my. (To bola prva faza).
Potom nasleduju okolnosti, ze urcite struktury nepovolia a nerespektuju ludske potreby. Existuju plany, ktore je treba dodrziavat, aby boli ciele naplnene. Vtedy zase pochopime, ze pretvarku potrebujeme, aby sme boli v pohode s ludmi, s ktorymi potrebujeme spolupracovat, aby sme dosiahli ciele. (to bola druha faza). Potom sa dostaneme do bodu, ked sme vyskusali zastavat svoje vlastne nazory, a tiez sme vyskusali vylepsene predstieranie (vylepsene, lebo uz nerozmyslame nad zmyslom predstierania). Takze sme v bode, ked toho mame po krk a hladame ine vychodiska celej situacie. Dostavame sa do bodu, kde by sme uz urobili snad vsetko, len aby sme nemuseli zit v predstierani a sme uz aj trosku mudrejsi a tak si vyberame a hladame lepsie moznosti, ako si zaistit svoj zivot. Vykasleme sa na vsetky zodpovednosti, na vsetky sluby o istotach, ktore sledujeme, ze sa takmer nikdy nenaplnia. Stiahneme sa zo spolocnosti a myslime si, ze by bolo asi najlepsie zit na nejakom opustenom ostrove, kde snad nikto nie je. Najdolezitejsi sme my, nase pohodlie - nie peniaze, nie vykon, nie zodpovednost, -> ale stastie. Takze, kde sa prave nachadzas?

Aj my čo sme medzi ľuďmi a žijeme s ľudmi sme koniec koncov sami, keď si uvedomíme že nám nikto nerozumie tak ako my je to aj tak vždy to isté Neboj niesme na tom o nič lepšie ako ty nikto z nás len ty predstieraš Že ti nič nieje a my sme už na to aj zabudli