Dobre, skúsim to teda. Už dlho mám skľučujúci pocit nehodenia sa na túto Zem, neľúbi sa mi tu. Nie, nemám žiadne samovražedné myšlienky, len by som to tu urobila trošku ináč. Kam sa pozriem, tam ľudia na všetko nadávajú. Správy som už zo svojho života nadobro vyčlenila. Všetci sa niekam ponáhľajú, idú aj cez mŕtvoly, priatelia sa hádajú, manželia rozvádzajú, rodiny rozvracajú. Prečo? A prečo sa to deje aj v mojom okolí!?
Bola som pokojný typ človeka. Skôr optimistický, veselý, s ležérnym pohľadom na svet, s úsmevom na tvári. Avšak práve krivdy môjho okolia, správy v televízii či články v novinách ma utvrdili v tom, že človek MÁ BYŤ zlý, uponáhľaný a agresívny, inak sem nepatrí.
Asi pozerám priveľa romantických filmov, ale čo keby bola láska čistá, priateľstvo by nebolo falošné, keby sa susedia poznali, ľudia si pomáhali...
Nanešťastie sa to týka už aj mňa..Pozorujem na sebe prvé príznaky začínajúceho cholerizmu, urážam ľudí - niekedy aj keď nechcem. Začínam byť výbušná. Hádam sa rada, s každým a o všetkom. Našťastie sú to zatiaľ len chvíľkové stavy, ktoré prejdú a potom sa vrátim do pôvodného JA. Alebo som už schizofrenik?
Najviac ma trápi otázka - toto sa stane so všetkými? Skôr či neskôr asi hej. Alebo vy, obetavci ktorý dočítali až sem, ste v pohode? Neviem, asi začnem čítať motivačné knihy. Hľadať zmysel života a potom ma osvieti. Ale dovtedy preferujem názor - dobrý ľudia na tejto planéte asi nemajú miesto.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
treba sa vždy riadiť podľa svojho svedomia a nie sa vždy prispôsobovať
Napíš svoj komentár
občas sa treba s niekým pohádať, mať na niečo nervy, ale.. dnešní ľudia sú takí, ako hovoríš.. jasne, že nie všetci.. a preto ani ty taká nemusíš byť.. a preto ani ja taká nie som..
och, moje optimistické myslenie, neopúšťaj ma