Uchvátená svojou naivitou stála pred tým obrovským zrkadlom, so slzami v očiach, v rukách držala jeho horiacu fotku. Vedela, že spolu byť nemôžu, keď ho nemá ona nebude ho mať nikto. Bolo v nej toľko nenávisti, až to v nej zapálilo oheň. Bola tak neskutočne naivná a tak mladá. Uverila jeho slovám, že spolu budú navždy. V tomto svete plnom nesplnených snov si ona myslela, že jeden prežíva. Ľúbila ho pridlho na to, aby niekomu dovolila ublížiť mu. Ona bola jediná, ktorá vždy všetko pokazila. Zo začiatku bolo všetko v poriadku. Ohník nádeje im horel, zdá sa pridlho. Uplakanými očami sa na seba pozrela, zdvihla fotku, z ktorej sa valila kopa dymu a vykríkla jeho meno. Milovala ho najviac na svete. Vybehla von do prázdnych ulíc ich sídliska. Beh. To jej z hlavy vyženie tie strašné myšlienky. Bežala rýchlo, veľmi rýchlo. Cez ich sídlisko to k nemu nebolo ďaleko. V očiach mala prázdno, horela tam smrť. Našla ho ležať za ich domom na tráve. Pozoroval hviezdy. Vždy to robievali spolu. Obidvaja ich milovali. Verili na príbehy skryté v nich a radi si ich vymýšľali. Videla, že je zamyslený. Pozorovala ho z diaľky, nemala odvahu prísť bližšie. Cítila, že sa na ňu niekto pozerá zo zadu. Po chvíli tá osoba povedala :,,Tiež som ju ľúbil, lenže on bol pre ňu viac"
Keď to dopovedal uvidela vedla neho ležať malú blondínku a vyzerali dosť šťastne. Neznámy chlapec sa na ňu pozrel pohľadom "ja-viem-ako-sa-cítiš" . Zrazu ju objal. Neznášala dotyky od neznámych ľudí ale tento jej teda fakt nevadil. Obidvaja potrebovali niekoho, kto ich podrží na nohách.

..Jedna kapitola sa zavrela, no druhá sa otvorila. Šťastie v nešťastí. Alebo inak aj osud . .. Rád mieša karty, ale nakoniec predsa len vie čo je pre teba najlepšie.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár